Ľubku Gápovú držia pri živote deti

Ľubka vyrastala v Žiline na Vlčincoch. „Mama mi zomrela, keď som mala 5 rokov. Doma sme boli so šesťročným bratom. Mama nám išla dať lieky a odpadla. Neskôr v sanitke zomrela. Dodnes neviem, aká bola príčina. Niekto hovorí, že dostala infarkt, niekto že porážku. Zostali sme sami s otcom, mama nám však chýba celý život,“ hovorí Ľ. Gápová. Svojho priateľa Štefana spoznala, keď mala už po dvadsiatke. Pracovala na družstve a veľa peňazí nemali. Vlastne keď otehotnela, nemali vôbec kam ísť. Ich najväčším snom bol maličký domček, v ktorom by vychovávali svoje deti. „Išli sme aj za primátorom, či nie je voľný sociálny byt. Povedali nám, že by sme museli zložiť 100 tisíc a potom mesačne splácať po desať. Taký príjem sme však nemali dohromady. Časom sme cez realitnú kanceláriu natrafili na domček vo Varíne. Majiteľovi sme dali 100 tisíc, ktoré sme si dokázali našetriť a poprosili sme ho, aby nám so zvyškom počkal, kým si vybavíme úver. Podarilo sa nám požičať 150 tisíc a mesačne sme štyritisícpäťsto splácali. Domček sme kúpili a boli sme veľmi šťastní. Pre niekoho to môže byť nepochopiteľné, že sme si kúpili starú chalúpku a boli sme tak šťastní. Pre nás to však bol sen a Štefan na ňom veľmi rád pracoval,“ povedala Ľubka. Už sa zdalo, že sa všetko v ich živote obracia na dobré. Aj keď veľa peňazí nemali, pôžičku sa snažili čo najrýchlejšie splatiť a svojim deťom, dnes dvojročnému Jakubovi a 5-ročnej Lucii, dávali všetko. Boli pre nich celým svetom. Jedného krásneho dňa išiel Štefan na ľahkej motorke kúpiť škridle na strechu. Na ceste ho však zrazil Nemec na ťažkom motocykli a zabil ho. „Dopadlo to dokonca tak, že mŕtveho Štefana obvinili z ublíženia na zdraví. Vraj on nehodu zapríčinil. Ja som však presvedčená, že to tak nebolo. Neviem sa domôcť spravodlivosti. Prístup, ktorí mali ku mne policajti, bol hrozný. Týždeň po nehode mi do očí tvrdili, že to ešte nie je vyšetrené, pritom do novín dali, že nehodu spôsobil on. Pokiaľ na Slovensku nie ste známi alebo niečím zaujímaví, spravodlivosti sa nedomôžete,“ hovorí pani Ľubka, ktorá zostala sama s dvomi deťmi a navyše na materskej. Takmer zúfalá situácia. „Štefan nám veľmi chýba. Viem, ako to je vyrastať bez rodiča. Niektorí hovoria, že matka je viac dôležitá, ale ja s tým nesúhlasím. Podľa mňa sú obaja rodičia rovnako dôležití. Na Lucii už často vidím, že ju to trápi, aj keď tomu, čo sa stalo, ešte celkom nerozumie,“ hovorí Ľubka. Vo svojom žiali mala aj kus šťatia. Práve v takejto situácii sa totiž odhalia ľudské charaktery. „Veľmi mi pomohli ľudia. Bola som prekvapená, koľko veľa dobrých ľudí tu žije, dokonca nám pomohli aj takí, ktorých som vôbec nepoznala a tiež starosta Varína. So Štefanom sme neboli manželia, takže nemám nárok na nič. Deti našťastie dostávajú sirotský dôchodok a ja materskú, takže z toho žijeme. Nie je to veľa, ale deti majú všetko, čo potrebujú. Teraz sa mi konečne podarilo cez inzerát zohnať si prácu, roznášanie letákov. Väčšinou chodím aj s dvojročným Jakubom, pretože ho nemám kde nechať. Keby som dostala peniaze, určite by som sa snažila, aby neboli len pre mňa a moje deti. Pomohla by som aj ľuďom, ktorí v najťažších chvíľach pomohli mne. Na našom domčeku musíme prerobiť strechu, takže zvyšné peniažky by išli tam,“ dokončila rozprávanie Ľubka Gápová.