MARTIN: Posadili sme sa chrbtami k učiteľovi a katedre. Dopadlo to tak, že nám dal písomku a hneď mal lepší výhľad. A druhýkrát som dal frajerke na kľučku zubnú pastu, veď hygiena sa musí dodržiavať! Našťastie ma nezbila.
VLADIMÍR: Nachytal ma kolega Ondrej Hušťák. Zavolal do našej firmy, že na podniku je náš predseda a máme sa tam urýchlene dostaviť. Vraj sa tam má niečo dôležité riešiť. My sme sa tam „urýchlene“ rozbehli a samozrejme nič!!! Tak sme sa zbytočne prehnali.
LUCIA: To bolo pred niekoľkými rokmi. Mám malého brata a mama mi povedala, že mi počmáral žiacku knižku. Tak som sa bežala pozrieť do šuflíka, bála som sa, čo mi povie pani učiteľka. Mama má zmysel pre humor.
ĽUBOŠ: Nachytal ma kamarát. Povedal mi, že mi prihára večera. Ja som mu uveril, až som zistil, že vlastne nič nevarím.
MONIKA: Už si presne nespomínam. Bola to kamarátka minulý rok. Mali sme mať nejakú akciu a ona to zrušila. Ale ja sa nachytať nedám. Tento rok si dám pozor. My sme si vystrelili v robote z kolegyne, poslali sme ju do roboty, keď sme mali voľno.
MAREK: Bolo to ešte na základnej škole. Dali sme profesorke na stôl kamarátovu tarantulu. Chvíľu z toho mala stres, ale potom sme ju dali do škatule.
BRAŇO: Odfotili sme opitého kamaráta, ako robí striptíz. Traja máme ešte stále fotky. Na internet ich však dať nemôžeme, asi by nesúhlasil.
MATEJ: Celá trieda sme sa schovali na záchod. Keď nás profesor našiel, tak nám chcel dať ne-
ospravedlnené hodiny. Nakoniec sme to ututlali: „Pán profesóóór, však je prvý apríl.“
Autor: Martina Fabová
