Tá je pre deti, ale aj ich rodičov zaujímavou zmenou oproti klasickému sobotňajšiemu nákupnému zhonu. Vtedy sa v tejto materskej škole koná stretnutie, ktorého sa okrem detí zúčastňujú aj ich rodičia a aktívne sa podieľajú pri hrách i výchove svojich detí. Dušou celého nápadu je učiteľka Renáta Balková.
Môžete nám priblížiť, v čom spočívajú sobotňajšie stretnutia na vašej materskej škole?
Začali sme už pre troma rokmi. Od začiatku sa naše sobotňajšie stretnutia stretli u rodičov s veľkým ohlasom. Konajú sa raz mesačne a vždy sú tematicky zamerané. Téma vychádza z ročného obdobia, napríklad teraz nás čakajú veľ-
konočné zvyky, v apríli otváranie studničiek.
Aká je náplň konkrétnych stretnutí?
Vždy sa snažíme zaujať deti. Stretávame sa doobeda približne na dve hodiny, ale je zaujímavé, koľko stihneme s deťmi za tento čas urobiť. Dôležité je uvedomiť si, že okrem telesných zdatností chceme rozvíjať aj duševné schopnosti detí, ich tvorivosť. Začiatok patrí rytmickému vytlieskavaniu, vydupávaniu na jednoduché ľudové riekanky s pomocou prírodnín ako drobné skalky, šišky... V programe sa nachádza tvorivá práca, do ktorej sa zapájajú aj rodičia, aktuálne to bude napríklad zdobenie medovníkových veľkonočných vajíčok, sadenie narcisov, spev jarných piesní, potom čarokrásna rozprávka. Tú buď deťom prečítame, alebo ju odohráme ako divadielko. Sprevádzam to spevom, riekankou, básňou, hrou na lýre, flaute... Dôležité je, aby príbeh rozprával učiteľ, aby nebol reprodukovaný, pretože reprodukcia nedokáže sprostredkovať ľudské stretnutie. Využíva sa aj stôl ročných období, ktorý je obrazom prebiehajúcich zmien v prírode, alebo pripomína sviatky v roku.
Rodičia teda na týchto stretnutiach nie sú len štatistami – zapájajú sa sami do programu?
Áno, a to je na tom úžasné. Spolu nacvičíme divadielko, sami prichádzajú s nápadmi. Rovnako pri spievaní nás sprevádzajú na hudobných nástrojoch. Deti, ktoré vidia svojich rodičov v tejto polohe, sú fascinované. Počas každodenného kolobehu nemajú príležitosť vidieť ich ako hercov v divadielku, či ako iniciátorov spoločných hier. Aj od rodičov to vyžaduje záujem. Väčšinou sa ľahko zapájajú tí, ktorí majú blízko k umeniu, k tvorivosti. Ďalší, naopak, môžu v sebe objavovať veci, o ktorých nevedeli. Pracujeme s prvkami waldorfskej pedagogiky. Podporujeme vlastnú tvorivosť detí, ich prirodzené schopnosti, vlastnosti a individuálne prejavy osobnosti.
Vyplýva z toho, že ľudové tradície hrajú tiež svoju úlohu?
Áno, a veľmi významnú. Slovenské ľudové zvyky sú pre nás všetkých veľmi prirodzené, od riekaniek, rozprávok cez tvorivosť, výrobu vlastných hračiek, prácu s prírodninami, či modelovanie z cesta, z hliny... Sadili sme napríklad zrnká žita, niektoré deti najprv pri práci prejavovali odpor – bolo to spôsobené príkladom rodiča, keď im vravíme, že sa zašpinia. Vytvárať vzťah k zemi, k prírode je veľmi dôležité. Myslím si, že je to jedna z vecí, ktorú často zanedbávame a strácame. Len tak, ak budú mať deti mož-
nosť priamo zmyslami vnímať prírodu a okolité prostredie, budú si vedieť k nemu vytvoriť vzťah. A to sa prenesie aj do ich postojov v dospelosti.
Asi tak, aby sme naozaj neskončili tak, že za farbu kravičky budú deti označovať fialovú?
Áno, asi tak.
Hovoríte aj z vlastnej skúsenosti?
Vyrastala som na dedine a k prírode mám teda prirodzený vzťah. Mám dve deti, mladšiu dcérku Nelinku a staršieho syna Mirka, obaja sa takisto radi zúčastňujú našich stretnutí.
Koľko detí a rodičov sa zúčastňuje stretnutí?
Pohybuje sa to okolo 20 detí so svojimi rodičmi. Niektorí chodia úplne pravidelne, iní podľa možností, ale dvere máme otvorené pre každého, kto chce dať deťom niečo nové, čo obohatí ich svet.
Dodajme, že tým bohatnú vlastne aj dospelí.