le ani s chodníkmi. Iste, dá sa polemizovať o tom, že peňazí na údržbu komunikácií nie je mnoho. Takýto argument sa však dá použiť v marci, keď sú prostriedky vyčerpané. Paradoxné ale je, že rok, čo rok sa takýto prípad stane v decembri. Teda nie v októbri, či novembri, kedy by výhovorka o tom, ako nás sneženie zaskočilo, bola možno opodstatnená. Ale v decembri, či vo februári? Veď to sú zimné mesiace a v zime, aspoň v našich končinách, zvykne snežiť. Alebo sa mýlim? Tak potom, kde je problém? Obyčajného človeka napadá jediné vysvetlenie. Kompetentní sa snažia šetriť tam, kde to je najmenej nutné. Teda na zimnej údržbe vozoviek. Keď sa človek prejde po niektorých obciach v okrese, doslova žasne, ako si volení zástupcovia vážia občanov. Napríklad cesta cez Kolárovice. V jednom úseku sú tu vyjazdené také hlboké koľaje, že autá s nízkym podvozkom majú čo robiť, aby tadiaľto vôbec prešli. To ani nehovorím o ľuďoch, ktorí sa tadiaľto musia prebrodiť peši. Ak sa cesty neodhŕňajú v zime, kedy potom kompetentní k takémuto kroku pristúpia? Vari v lete? Už sa teším, keď budem na jar z médií počúvať správy o tom, koľko financií na zimnej údržbe ušetrili.