Šuja. Neveľká obec medzi Rajcom a Rajeckou Lesnou, ktorá má dnes 323 obyvateľov. V roku 1997 sa odtrhla od Rajca a jej obyvatelia zobrali osud obce do vlastných rúk. O tom, ako sa im darí i nedarí, sme sa rozprávali s jej starostom, Antonom Mandákom.
Na väčšie investície nie sú peniaze
Skúste zhodnotiť minulý rok?
Začal by som finančným rozpočtom. V príjmovej časti sme mali 1 741 393 korún, vo výdavkovej 1 684 536. To znamená, že do roku 2005 sme prešli s prebytkom 56 857 korún. Aj vzhľadom na financie sme sa minulý rok venovali hlavne rozšíreniu domu smútku. Tento sme zrekonštruovali tak, že tam teraz bývajú každú tretiu nedeľu aj sväté omše. Okrem toho sme vlani mali aj neplánované výdavky, keď do vynovenej budovy Obecného domu narazil autobus. Takmer kompletne sme museli prerábať celé prízemie, povymieňať niektoré okná i dvere, narušená bola aj statika. Od poisťovne sme zatiaľ nedostali žiadne peniaze, lebo nehoda je stále v štádiu vyšetrovania a vodič autobusu, ktorý ju zavinil, je stále práceneschopný. Vyzerá to tak, že peniaze nedostaneme ešte ani tento rok. Za opravy sme dali okolo stotisíc korún, všetky práce sme urobili svojpomocne. Možmno na tomto mieste by som mohol poďakovať Jozefovi Maťaťovi a jeho firme Dolkam Šuja, a. s., ktorá nám výdatne pomáha napríklad pri zimnej údržbe ciest a ochotne nám poskytuje aj nejaké sponzorské finančné prostriedky na rôzne akcie. Podobné skúsenosti máme aj s Agroregiónom Rajec.
A ako to bude v tomto kalendárnom roku?
Rozpočet obce bude oveľa nižší. Aj „vďaka“ fiškálnej decentralizácii, keď sa nám v rámci obce znížili príjmy z dotačných systémov o jednu pätinu, teda asi o pol milióna korún. Doteraz sme dostávali 909-tisíc korún ako daň za právnické a fyzické osoby a cestnú daň, teraz je to len 712-tisíc korún. Potom sme dostávali približne 210-tisíc korún ako malé obce na podporu samosprávnej funkcie, tie sa škrtli úplne. Na opatrovateľky sme vlani čerpali 197-tisíc, tento rok len 95-tisíc korún. Myslím, že decentralizácia osoh malým obciam neprinesie. A pretože obecný rozpočet je taký aký je, nepočítame tento rok so žiadnymi väčšími akciami. Viac sa budeme orientovať na vylepšenie drobností, napríklad v oblasti životného prostredia. Väčšiu investičnú akciu si nemôžeme dovoliť.
Predsa sa však v súvislosti s vašou obcou hovorí o dvoch veľkých investíciách.
Je to pravda. Spoločne s mestom Rajec a niekoľkými okolitými obcami máme rozpracované dve, skutočne veľké akcie. Od oboch si veľa sľubujú aj naši občania. Prvou je vybudovanie cestného obchvatu I/64 Kľače - Šuja. Do konca marca by mali byť dokončené všetky projektové práce a ešte tento rok, ak sa nič nestane, by malo byť vydané aj územné rozhodnutie na túto stavbu. Dokončiť by sa mala do roku 2010. Bude záležať na tom, ako ministerstvo dopravy prisunie finančné prostriedky. V novembri minulého roku minister dopravy skonštatoval, že cestný obchvat je zaradený v pláne, tak musíme dúfať, že sa aj zrealizuje. Na obchvat boli spracované štyri varianty. S mestom Rajec, Slovenskou správou ciest a investormi sme sa zhodli na tom, že najvhodnejší je variant 1/A. Podľa neho by mal obchvat začínať vyše Šuje, pri Hájiku, pokračoval by z východnej strany poza obec, išiel by ponad cintorín a prechádzal by do Rajca, kde by sa naň napojila aj cesta z Ďurčinej, pokračoval by poza židovský cintorín v Rajci a končil by v Kľačiach, pri križovatke so železnicou. Tu sa ešte riešia drobné detaily, napríklad ako sa napojiť na cestu 517 na Považskú Bystricu, tá by sa mala vyriešiť mimoúrovňovou križovatkou nad železnicou. Tento obchvat by neskutočne uľahčil život našim obyvateľom, pretože počet osobných a nákladných áut a kamiónov, ktoré denne prejdú Šujou, je už neúnosný. 17. februára sme mali stretnutie s projektantom, investorom a ďalšími zainteresovanými stránkami. Robia sa ešte nejaké úpravy, pretože sa predpokladá, že táto cesta bude pokračovať na Žilinu. Výhľadovou štúdiou by mal byť potom obchvat Kľačí, počíta sa s ďalšími smerom na Fačkov a Fačkovské sedlo. Celková dĺžka obchvatu Šuja - Kľače bude asi 5 kilometrov.
Druhou akciou chceme zlepšiť príjem televízneho signálu (Kľače, Jasenové, Zbyňov, časť Konskej, Ďurčiná, časť Rajeckej Lesnej i Rajeckých Teplíc). Je hotová štúdia multikanálového mikrozónneho distribučného televízneho systému. 1 milión 876-tisíc korún. Na umiestnenie systému sú navrhnuté viaceré objekty, najpravdepodobnejšie miesto je telekomunikačný stožiar pri vodojeme v Rajci. Budeme sa na to skladať, budeme to prepočítavať na občana, vychádza to asi 200 korún na jedného. Potom by sme mali mať zabezpečený príjem asi 18 televíznych kanálov.
Dopad fiškálnej decentralizácie
Počas nášho stretnutia so starostom Šuje Antonom Mandákom sa samozrejme hovorilo aj o fiškálnej decentralizácii. Tu je jeho názor. „Súčasná fiškálna decentralizácia z pohľadu miest a obcí nezodpovedá potrebám samosprávy. Poškodzuje predovšetkým obce do 1 000 obyvateľov, ale i mestá. Príjmy našej obce sa znížili asi o pol milióna korún. Zbytočne sa hovorí o tom, kto dostal viac a kto menej. Domnievam sa, že celá kapitola vnútornej správy je poddimenzovaná a nezodpovedá potrebám samospráv. Tu by malo Združenie miest a obcí, ako náš reprezentant, zaujať nekompromisné stanovisko voči Vláde SR. V Českej republike majú obce na občana raz taký príjem ako u nás, v Rakúsku je to až sedemkrát viac. Chcel by som poukázať aj na to, že na Slovensku sa zbytočne rozšírila administratíva krajských úradov a vyšších územných celkov, ktoré odčerpávajú značné finančné prostriedky a nemôžu pomáhať samosprávam. Sami majú problém, aby sa vyfinancovali. Predpokladá sa, že štát chce šetriť na úkor malých obcí tým, že sa opäť uvažuje o zlúčení malých obcí. V Rajeckej doline by ostali dva obecné úrady. Rajec plus dvanásť obcí a Rajecké Teplice plus štyri obce. Aj v týchto spoločných obecných úradoch budú pracovať ľudia, ktorí budú brať mzdy. Neviem si vôbec predstaviť, že v malých obciach úrady zrušia a starostovia budú len čestní funkcionári, bez náhrady mzdy. Pritom len pred 15 rokmi porevolučné vlády veľmi kritizovali bývalé strediskové obce. Kedysi som pracoval ako predseda Mestského národného výboru v Rajci a pod mesto patrili obce Ďurčiná, Šuja, Veľká a Malá Čierna a zamestnanci úradu v Rajci nestačili zabezpečovať všetky úlohy spojené s rozvojom spomínaných obcí. Po roku 1990 sme ako jediná obec zostali pri Rajci do roku 1997 v domnienke, že to bude lepšie. Opak bol pravdou. Obce, ktoré sa odlúčili od mesta sa rozvíjali a naša obec postupne stagnovala. Môžem to dokumentovať rozpočtom obce a uskutočnenými investíciami, ktoré sa v rokoch 1998 - 2004 postupne realizovali.“
Magna via - Veľká cesta
Najnovšie sa históriou obce Šuja, ale i ďalších obcí Rajeckej doliny zaoberá János Frivaldský, potomok rodu Firvaldských z Rajeckej Lesnej, ktorý žije v Budapešti. V jeho stručnej histórii sme sa dočítali. že údolím Rajčanky viedla už v staroveku dôležitá cesta, ktorá sa tiahla od Baltického mora, cez Sliezsko, Kysuce, povodím Rajčanky, do Nitry až po Adriatické more. Nazývali ju Magna via (Veľká cesta).
V čase sťahovania národov sa na území Jasenového, Zbyňova a Stránskeho osadili Slovania. V polovici 12. storočia tu začali prúdiť prví prisťahovalci z nemeckých krajín. Šuja vznikla v 14. storočí ako usadlosť šoltésov (Noghchywe / Nagy Hau / Veľká Lehota).
V prvej polovici 16. storočia žilo podľa záznamu v urbariáte lietavského panstva v Šuji sedem majetných rodín. Ich predstaviteľmi boli sudca Mathis Vojtow (Sujanszky), Ladislav Lukazow, Jan Podhorski, Duro Kosub, Jan Sadlak, Jan Wanow a Mysso Butora.
Potomkovia vo svete
V modrom poli trojvršie, na prostrednom zlatá koruna, z ktorej vyrastajú tri pšeničné klasy. Na pravom je strieborný polmesiac, na ľavom ligotavá zlatá hviezda. Nad štítom prilba, na nej holub s rozprestretými krídlami, v zobáku má opäť tri pšeničné klasy. To je historický erb rodiny Šujanských, ktorú do šľachtického stavu povýšil maďarský kráľ Ferdinand III. v apríli roku 1631. Podľa zoznamu šľachticov trenčianskej župy žili v roku 1736 z tohto rodu v Šuji bratia Ondrej, Ján a Juraj. V roku 1837 mala táto vetva v obci až 49 mužských potomkov. Ďalší sa odsťahovali, mnohí sa stali významnými a známymi.
Antal SUJÁNSZKY
Potomok šujanskej vetvy, ktorý sa už narodil v Pešti (1815), kde absolvoval základnú školu i nižšie gymnázium. Štúdium teológie ukončil vo Viedni. Za kňaza ho vysvätili v roku 1838. Za celý život pôsobil na rôznych kňazských postoch, od pomocného kňaza až po biskupa. Za povšimnutie však stojí najmä jeho literárna tvorba. Preslávila ho poézia, ktorá znie o viere a o vlasti. Okrem básní napísal mnoho článkov, hodnotení, kritík. Jeho tvorbu charakterizuje duchovnosť myšlienky, náboženské ideály, vernosť Božej dokonalosti, živá viera, citlivosť a výnimočnosť jazyka.
Zvyšovanie nie je cesta
Aj keď podľa nových právomocí môžu obce zvyšovať dane, nie je to najlepšie riešenie. Keby chceli na daniach získať peniaze, o ktoré prišli zmenou dotačného systému, museli by ich zvýšiť aspoň päťnásobne, čo si v nijakom prípade vedenie žiadnej obce nemôže dovoliť. „Naši občania by to rozhodne nevládali splatiť. Dane sme upravovali len na poľnohospodársku pôdu, garáže, na budovy na podnikanie. Ostatné sme nechali na takej úrovni ako boli vlani,“ hovorí starosta Šuje Anton Mandák. Čo sa týka platenia daní, obyvatelia Šuje sú vzorní a zaslúžia si pochvalu. Ku koncu februára si svoju daňovú povinnosť voči obci splnilo asi 75 percent ľudí. Ostatní to určite stihnú do konca marca, tak ako určuje zákon.
ZMOS proti obciam
Starosta Šuje Anton Mandák si myslí, že politika Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) nie je naklonená malým obciam. Aj napriek tomu, že primátori miest tvrdia, že ZMOS prihliada len na obce. „Najhoršie na tom sú malé obce do tisíc obyvateľov, ktoré nemajú také možnosti získať finančné prostriedky ako mestá. Za veľmi nešťastné považujem aj to, že ZMOS sa začína trieštiť a rozlišovať obyvateľov miest a obyvateľov obcí. Poviem príklad. Pokiaľ ide človek z našej obce do Žiliny, platí si všetko. Cestovné, poplatky u lekára, v lekárni, na katastri, takže mesto naňho nemôže v žiadnom prípade doplácať. Škoda, že ZMOS aj primátori miest sa nezaoberajú tým, že celá táto kapitola vnútornej správy je poddimenzovaná. „
Riešenie, ktoré ponúka vláda, aby sa obce opäť zlučovali ako za socializmu, nie je podľa Antona Mandáka najšťastnejšie. Je presvedčený o tom, že obce sa oveľa lepšie rozvíjajú, keď sú samostatné. Vie to dobre posúdiť, pretože v štátnej správe a samospráve prežil takmer celý svoj produktívny vek. „V Šuji sme oveľa viac spravili, keď sme sa od Rajca v roku 1997 odtrhli. Urobili sme plynofikáciu za 3,7 milióna korún, kúpili sme si budovu bývalej Jednoty, kde máme vlastnú predajňu a kultúrny dom, máme vybudované chodníky zo zámockej dlažby, jednu perfektnú cestu, prerobili sme Obecný dom a urobili sme veľa ďalších, hoci len drobných vecí, ktoré však znamenajú veľký prínos pre život našich obyvateľov.“
Jednou vetou o Šuji
•Podľa archeologických nálezov bol chotár obce osídlený už na samom začiatku nášho letopočtu.
•Zdá sa, že neskôr sídlisko zaniklo a život tu začal pulzovať až v stredoveku.
•Najstaršia písomná správa o Šuji je až z roku 1393, keď bola súčasťou Lietavského panstva.
•Ďalšie správy sú až z druhej polovice 15. storočia.
•O miestnych obyvateľoch sa píše, že sa zaoberali chovom oviec a včelárstvom.
•Zo Šuje sú známe tri pečatidlá, ktoré objavil a uverejnil J. Fojtík.
•Podľa jedného z nich vznikol aj novodobý erb obce, ktorý táto používa od roku 2000 - je to zelený štít, v ktorom sa vznáša strieborný kvet so zlatým semeníkom a so zlatými, ornamentálne zobrazenými kališnými lístkami.
•Medzi slovenskými erbami je ojedinelý, má v sebe prvky ľudovej tvorivosti, ktorá je v heraldickej tvorbe vzácna.
