Okradli ho a dokopali

Igora Martiniaka z Lietavskej Lúčky prepadli štyria mladíci z rovnakej dediny
Igor žije v Lietavskej Lúčke už dlho. Predtým dvadsať rokov pracoval v cementárni, dnes robí v žilinskej nemocnici ako údržbár. V osudný pondelok 21. februára podvečer sa vracal z práce. Vtedy ešte nevedel, že hoci z nemocnice odišiel, ešte toho dňa sa do nej vráti. Nie však ako zamestnanec, ale ako zranený. Stal sa totiž obeťou lúpežného prepadnutia. Do poslednej chvíle netušil, aký nepríjemný zážitok ho čaká. "Po práci som sa zastavil na jedno pivo u nás v herni. Hodil som do automatu 20 korún. Nič som nevyhral, tak som išiel domov. Nemal som pri sebe viac peňazí, ani korunu. Ale niekto si zrejme myslel opak. Asi keď ma videli, ako stojím pri tom automate, vyzeralo to, že mám pri sebe peniaze. Inak si to neviem vysvetliť," spomína si na nepríjemný zážitok spred týždňa. Následky útoku mu stále kričia z tváre. Opuchnuté líca, podliatiny a sinavé obočie s tmavými chrastami. Igor si ďalej vybavuje okolnosti: "Stalo sa to neďaleko môjho domu. Bolo len trištvrte na sedem, ale bola už tma. Odrazu mi ktosi položil ruku na plece. Nevedel som, čo sa deje, tak som sa otočil a chcel som čosi povedať, ale už som dostal jednu a potom druhú. Spadol som na zem, bolelo to. Na zemi do mňa ešte kopali. Toto nad okom mám z kopancov. Potom som už len videl ako utekajú preč. Ako som mal vedieť, kto to je?" Taký zakrvácaný išiel potom domov. Peniaze pri sebe nemal. Kartu od bankomatu neskôr našli, občiansky preukaz a preukaz poistenca doteraz nemá. "Keď som prišiel domov, žena mi ani nechcela veriť, čo sa stalo. Všade som mal krv. Ani mi nedošlo, že mám zavolať políciu a ani by som si vtedy nespomenul, aké majú číslo. Volal som synovi, ktorý ma odviezol do nemocnice. Tam mi vynadali, že som nekontaktoval najprv políciu. Zavolal im syn. Bol som na polícii do rána. Spisovali sme zápisnicu. Teraz mám peénku. Iba čo mi to pokazí plat. Ale nechceli mi dať dovolenku, keďže išlo o prepad." Polícia rozbehla pátranie a čoskoro mladíkov zadržala. Dvaja z nich sú 17-roční a dvaja 18-roční. Všetci sú z dediny. Obyvatelia obce vrátane starostu Mariána Sliviaka svorne krútia hlavami: "Nechápeme to, čo sa deje. Čo je to za dobu, ktorú žijeme? Veď mladí neboli nikdy takí agresívni." Vyšetrovateľ ich vzápätí obvinil z lúpeže. Mladíkom hrozí až desaťročný pobyt vo väzení. Nakoľko však ide o mladistvé osoby, výška trestu sa skracuje na polovicu. Igor hovorí: "Počul som, vraj sa to môže vyriešiť súdnou cestou, ale aj dohodou. Neviem, ako to dopadne. A koľko by bolo primerané odškodné za tie kopance? Ani to neviem." Ale vie, že napriek všetkému, mal šťastie. Pretože obísť mohol oveľa horšie a zaplatiť mohol aj životom. Šťastie v nešťastí.