Virginija je mladé dievča, ktoré sa rozhodlo stráviť najbližší rok v Žiline ako dobrovoľníčka v oblasti kultúry. Na Slovensku je už 3 mesiace, teda prežila aj „naše“ Vianoce a Nový rok. „Doma som od svojho príchodu ešte nebola, plánujem, že pôjdem, ale až neskôr. Do nášho hlavného mesta Vilnius to trvá vlakom celý deň, lietadlom je to kratšie, len dve a pol hodiny. S rodičmi som samozrejme v kontakte, píšeme si klasické listy. E-mail využívam pri písaní s priateľmi v Litve.“ Pre Virginiju nie je Slovensko prvou krajinou, ktorú navštívila. Minulé leto podnikla s priateľmi 5-týždňovú cestu na bicykloch po Litve, Poľsku, Nemecku a Belgicku. „O Slovensku som čítala predtým, než som sem prišla. Vybrala som si túto krajinu, lebo nie je od nás ďaleko a zaujímala ma. V prospektoch sa písalo, že čo sa týka životnej úrovne, ste mierne nižšie oproti Litve, ale teraz by som to už nevedela posúdiť, keď som tu strávila nejaký čas a spoznala ľudí bližšie. Bývam v Žiline a pracujem v Rajeckých Tepliciach v občianskom združení Kultúra, poznám sa aj s inými dobrovoľníkmi z cudziny, ktorí pracujú v Žiline. Najväčšmi ma u vás lákali hory a lyžovanie. U nás v Litve hory nemáme, sme pomerne rovinatá krajina. Krátko som bola už aj v Tatrách, páčili sa mi a mrzelo ma, že sme nestihli výlet, pretože nám nevyšiel čas. Boli aj nevhodné podmienky, snehu bolo meter a pol, to je skoro mne po oči.“ Virginija je trochu zaskočená tunajšou zimou, lebo hoci Litva sa nachádza severnejšie od nás, leží pri Baltickom mori, ktorého vplyv je silný a napriek chladnejšiemu podnebiu sú typické skôr vlhké, mierne zimy a letá. „V Žiline sa mi páči zvlášť historické centrum. V Litve majú mestá dlhú históriu, napríklad vo Vilniuse je množstvo kostolov a volajú ho Jeruzalem Severu. Teším sa na výlety do okolia, chodievam na koncerty, aj do kina. Filmy sú dabované a angličtine dobre rozumiem. Ale spolu s dobrovoľníkmi pozeráme aj filmy v slovenčine, aby sme z nej niečo pochytili. Váš jazyk je zaujímavý a nezdá sa mi ťažký. Niekedy sa mi však mýlia trochu slovenské výrazy s ruskými, keďže na základnej škole som sa učila ruštinu. Litovčina nepatrí medzi slovanské jazyky, je si blízka s lotyšským jazykom. Veľa mladých ľudí u nás ovláda angličtinu, čo je veľká výhoda. Prekvapilo ma, ako tu u vás prebehla revolúcia, bolo to krátke a nenásilné. V Litve to začalo v roku 1989, ale samostatnosť sme získali až v roku 1991.“ Dnes sú oba štáty - Slovensko aj Litva - súčasťou Európskej únie, kam sme vstúpili súčasne. Podľa Virginije sa v Litve situácia veľmi nezmenila, ani ceny nešli výrazne nahor. „Pochádzam z mesta Panevežys, ktoré je piatym najväčším litovským mestom a je o čosi väčšie ako Žilina. V Žiline som spoznala nových ľudí aj počas Vianoc, kedy sme absolvovali viac návštev. Vaše zvyky sú podobné ako u nás, ale kuchyňa je veľmi odlišná.“ Napríklad kepta duona je jednoduchý doplnok k pivu, jedno z najpopulárnejších jedál je cepelinai - sú to valčeky zo zemiakového cesta plnené mäsom a poliate hubovo-smotanovou omáčkou a známa je aj polievka zo zeleniny šaltibaršiai. Celkom inú polievku jedia poas Vianoc. „Vašu kapustnicu som ochutnala prvý raz v živote a chutila mi. Mala som možnosť porovnávať, keďže v každej rodine ju varíte inak. Veľkú noc, ktorá sa blíži, oslavujeme samozrejme aj my, u nás sa volá Velykos. Aj my maľujeme vajíčka, ale chlapci neoblievajú vodou a nešibú korbáčmi dievčatá. U nás je to tak, že kto na Velykos prvý vstane, obleje ostatných vodou, nezáleží, či je to chlapec alebo dievča. Medzi zvyky patria aj hry, ktoré sa hráme s maľovanými vajíčkami.“ Virginija má priezvisko Žiugždaite. Zaujímavosťou je, že v Litve sú nielen rozdielne priezviská medzi mužmi a ženami, ale iné má priezvisko vydatá a slobodná žena. Takže otec Virginije má priezvisko Žiugžda a jej mama zasa Žiugždiene. Virginija ako slobodná žena má za priezviskom príponu „aite“ (môže byť aj „ute“ alebo „yte“). Túto výhodu by isto uvítali mnohí Slováci - napríklad už podľa menovky možno zistiť, či je žena zadaná alebo nie. „Ľudia u vás sú mi sympatickí, príjemní, nie sú medzi nami veľké rozdiely. A pokiaľ sa pýtate na mužov, tak sa musím priznať, že už som sa stretla aj s niekoľkými, ktorí boli sympatickí... A priateľom aj rodičom isto pošlem výstrižok novín, lebo by mi neuverili, že ste o mne písali vo vašich novinách!“