ieľom je zásadná zmena v procesoch poskytovania vzdelávania. Prorektor ŽU pre rozvoj Milan Dado zdôraznil: „V dnešnej dobe rýchleho šírenia a násobenia informácií a poznatkov je dôležité, aby univerzita naučila študenta premýšľať tvorivo a nie encyklopedicky a práve to podporuje systém e-vzdelávania.“ Základom tohto typu vzdelávania je vysokorýchlostná informačná sieť. Študenti majú k dispozícii laboratóriá vybavené počítačmi, asi 65% internátnych izieb je vybavených dátovými prípojkami a v priestoroch univerzity sú tiež internetové kiosky. „Výhodou systému je, že umožňuje väčší kontakt medzi študentom a učiteľom, ktorí komunikujú navzájom aj mimo vyučovacích hodín. E-vzdelávanie proces vyučovania urýchľuje, študenti si môžu individuálne voliť čas a rozsah učenia,“ konštatuje Matilda Drozdová, členka pracovnej skupiny pre inicializáciu a definíciu nových postupov e-vzdelávania ŽU. Moderné vzdelávanie využíva sprístupnenie študijných materiálov na sieti, vystavovanie textov na prednášky a cvičenia, zadávanie a kontrolu samostatných domácich prác. Drozdová dopĺňa: „Študenti sa môžu cez systém prihlasovať na skúšky, môžu byť skúšaní formou elektronických testov, učiť sa v skupine formou diskusného fóra, či používať on-line komunikáciu.“ Univerzite umožňuje tiež e-vzdelávanie prijímať väčšie počty študentov. Podľa rektora Bujňáka je však e-vzdelávania len alternatívou, podpornou metódou a nenahrádza klasické kontaktné vyučovanie. Nová technológia síce ruší staré bariéry a niektorí učitelia sa bránia, ale hodnotenie kvality výučby je podľa rektora objektívnejšie a jednoduchšie. Na túto tému sa bude v júli konať v Žiline dokonca svetová konferencia.
