Korelí samček na fotografií sa volá Walter a jeho majiteľ Žilinčan Jozef Práznovský ho kúpil v júli 2002. Jozef si vo svojom byte jednu menšiu miestnosť vyhradil na ateliér, v ktorom maľuje obrazy, vyrezáva z dreva a modeluje z hliny. Pri svojej práci potrebuje maximálne ticho, preto nepočúva rádio ani televíziu. „Dlhú dobu sme boli s Walterom sami, tak som sa mu prihováral, spieval som mu a kŕmil ho z ruky slnečnicovými semienkami. Jedného dňa ma prekvapil, keď z ničoho nič začal na mňa volať: „Jojo, Jojko,Jojinko!“ A potom sa rozrečnil ešte viac: „Walterečko, vtáčik, vtáčatko, najpeknejší vtáčik, ľúbim ťa, láska moja...“ Opakoval celé vety po mne alebo po hercoch z televízie.“ Raz sa Walter veľmi pýtal von. Keď vyšiel z klietky, chytil do zobáčika štetec, ktorým Jozef práve maľoval, chodil s ním po výkrese a napodobňoval ho. Maľovanie sa mu zapáčilo, už má zarámovaných niekoľko kresieb. Za odmenu vždy dostane chrumku alebo piškótu. Waltera niekedy naľakajú holuby, ktoré si sadajú na parapetnú dosku. „Počas búrky mu sťahujeme rolety, lebo sa bojí bleskov a hromobitia. Aj na Silvestra, keď vonku strieľajú delobuchy, ho radšej zanesiem do kúpelne. Polieta si i po byte, no okno mu radšej neotvárame, všetky panelákové okná sú rovnaké a sotva by trafil späť,“ hovorí Jozef.
Autor: ms
