v Dolných Vesteniciach, začal zbierať gumené hokejové puky, ktoré sa tam vtedy vyrábali. Prvé získal v roku 1980. Boli červené a robili sa pre Národnú hokejovú ligu. Odvtedy ich nazberal vyše tisíc a každý je iný. Vymieňať ich nemá s kým, pretože iného zberateľa pukov nepozná. Možno je na Slovensku jediný. Ľudovít niektoré puky kúpil, iné mu priniesli jeho kamaráti, mnohé aj zo zahraničia. Najviac si cení ten z Chicaga, ktorý dostal pred šiestimi rokmi od slovenského emigranta. „Ročne mi pribudne asi osemdesiat kusov, ani hneď neviem, či už taký mám. Trocha sa mi to už pletie, lebo niektoré som daroval synom a vnúčatám,“ hovorí. U Šuhajdovcov sú puky po chodbách, v kuchyni i v komore. „Boli aj v izbe, no keď sa mi dcéra vydala, musel som im ju uvolniť. Manželka mi túto záľubu zatiaľ toleruje, hoci si občas aj pohundre, keď z pukov utiera prach. Alebo keď niektorá návšteva jeden puk vytiahne a potom sa nám všetky rozkotúľajú po dome,“ priznal sa Ľudovít Šuhajda.