i potkanom a veveričkou. Majú jemnučkú srsť a v Chile, kde žijú voľne v prírode, sa celý život zdržujú v korunách stromov. „Obaja sú samci,“ prezradil nám Karol. „Ináč by sa mi veľmi rýchlo namnožili. Mám ich zatiaľ v teráriu, ale púšťam ich aj pobehať si po izbe. Bez problémov zoskočia z metrovej výšky a potom zvedavo presnoria všetky kúty v miestnosti. Je ťažké ich chytiť, sú plachí a neuveriteľne rýchli. Kŕmim ich špeciálnou zmesou, zeleninou, chlebom, no rozhryzú všetko, na čo natrafia. Občas ich nájdem zahrabaných v hoblinách, ale väčšinou sa len naháňajú, hlavne v noci, keď spím. Prenikavo pri tom pištia, no už som si zvykol. Aj sestra si ich obľúbila. Len pre moju mamu to boli a stále sú obyčajné – myši,“ ukončil Karol a šiel von za kamarátmi.