Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Margita Zapletalová o holokauste

„Keď vyzvali tehotné ženy, aby sa prihlásili na ľahšie práce, vedela som, že to znamená ortieľ smrti. Do koncentračného tábora som sa dostala až v roku 1944, a tak som mala presné informácie, aké hrôzy sa tam dejú a čo ma čaká. Tehotné ženy boli určen


Martin Zapletal je známy žilinský futbalový funkcionár z povojnového obdobia. Dnes žije s manželkou Margitou v New Yorku, ale aj po rokoch neustále fandí žilinským futbalistom.






Viac ako dvadsať rokov bol tajomníkom a vedúcim mužstva v žilinskej telovýchovnej jednote. Vďaka nemu a jeho obetavým spolupracovníkom sa tieto roky označujú pre žilinský klub ako najúspešnejšie v 20. storočí. Z viacerých úspechov spomeňme len jeden a to, keď sa žilinskí futbalisti umiestnili na 3. mieste v celoštátnej futbalovej lige v ročníku 1946-47 hneď za Sláviou a Spartou Praha.

Skryť Vypnúť reklamu




„Keď vyzvali tehotné ženy, aby sa prihlásili na ľahšie práce, vedela som, že to znamená ortieľ smrti. Do koncentračného tábora som sa dostala až v roku 1944, a tak som mala presné informácie, aké hrôzy sa tam dejú a čo ma čaká. Tehotné ženy boli určené do plynu, preto som pred všetkými tajila, že pod srdcom nosím dieťatko,“ spomína si dnes už 88-ročná Margita Zapletalová.



ROZLÚČKA S RODINOU V Nitre prežívala mladá Margita Weiszová šťastné dni. Zaľúbila sa do Martina Zapletala a rozhodli sa pre spoločný život. Šťastie však trvalo iba pol roka. Písal sa rok 1942 a gardisti celú Margitkinu rodinu presunuli do židovskej školy. „Martin, môj manžel, chodil stále za mnou a nosil nám jesť. Aj ho odhovárali, že zoberú aj jeho, ale nedal sa odradiť. Bol miešanec, Žid iba po matke, a tak mu niekto poradil, aby sa pokúsil na úrade vybaviť moje prepustenie. Veľa ho to stálo, ale dostal ma preč. Mala som šťastie,“ spomína pani Margita. „Ale mne to nebolo všetko jedno. Dostala som výnimku, no musela som opustiť svoju rodinu.“

Skryť Vypnúť reklamu


DO OSVIENČIMU „Bola som šťastná žena a nešťastný človek. Potom prišiel atentát na Hitlera a my sme si mysleli, že sa končí vojna. Ostala som tehotná. A vzápätí šok – Nemci brali všetkých Židov, gardisti im pomáhali. Zobrali aj nás.“ Margitu osud vyše miliónov Židov neminul – zo Serede sa dostala do koncentráku v Osvienčime. Martin ostal v Seredi, no v tej chvíli bolo obom jasné, že ide o život. „Myslela som si, že neprežijem.“



ŤAŽKÉ PODMIENKY „V Osvienčime som prešla cez všetko, čo som vedela a počula z rozprávania. Zdalo sa mi, že prežívam film, ktorý som už videla. Ocitla som sa aj medzi tými, ktorých zobrali do Birkenau, kde sa chodilo na smrť. Bola som presvedčená, že tam zomriem. Ale po desiatich dňoch potrebovali uvoľniť miesto v tábore a 2-tisíc ľudí vysťahovali vlakom na farmu. Boli tam dve maštale a do každej umiestnili tisíc žien. Viete si predstaviť tisíc žien v jednej maštali?“ preruší pani Margitka rozprávanie otázkou. „Pracovali sme tam, kopali sme zákopy, v lese sme nosili stromy na pleciach. Bola krutá zima, ale aj tak tam boli lepšie podmienky ako v tábore.“ Vzápätí však mám pocit, že označenie „lepšie podmienky“ bola len ilúzia, podopretá nádejou na prežitie. Pani Margita rozpráva o hlade a katastrofálnej strave. „Pamätám si, ako som prvú polievku vyvrátila a jedna zo žien sa na mňa vyčítavo obrátila: - Čo to robíš? Myslíš si, že dostaneš druhú? Jedli sme všetko, čo sa dalo, dokonca aj trávu.“

Skryť Vypnúť reklamu


POCHOD SMRTI „Po troch mesiacoch hladovania a ťažkej práce som už bola tak unavená, že som nemohla jesť ani starý chlieb. Išla som k lekárke, ktorá bola Židovka, a tak som sa jej zdôverila, že som v druhom stave. - Dajte ma do revíru s chorými ľuďmi, musím si oddýchnuť, - prosila som ju. - Ale tam je týfus, zomrieš! - Keď nebudem vládať robiť, tak ma zastrelia. A to bude lepšie? - pýtala som sa. Bola som v koncoch, nevládala som. Uprosila som ju, aby ma dala medzi chorých. Pár dní som si oddýchla, našťastie. Blížil sa pochod smrti!“ Z rozprávania je zrejmé, že pani Margita si stále pamätá aj detaily. „Nemci nás vyhnali von, vraj ideme domov. Neverili sme, ale ísť sme museli. Bola zima, ukrutná zima, ale hnali nás, lebo vedeli, že Rusi sú blízko. Blížil sa koniec a chceli zahladiť stopy. Padal sneh a my sme unavení padali do snehu. Kráčali sme celý deň bez jedla, báli sme sa zastaviť, pretože nám povedali, že kto nepôjde ďalej, toho zastrelia. V noci sme zastali pri maštali, tam sme prespali. Pamätám si, akí sme boli unavení. Padali sme a zaspávali jeden na druhom... Ráno nás zobudili a pokračovali sme v ceste. Po troch dňoch a nociach som ostala nemohúcne stáť so skupinou asi sto žien. Boli sme už také vyčerpané, že sme ostali a čakali, kedy nás zastrelia. V tom čase však už boli vyplašení aj Nemci. Nechali nás žiť!“



OSLOBODENIE Po pochode smrti sa Margita ocitla v poľskom meste Legnica. Tam ostala až do oslobodenia. „V apríli prišli Rusi a oznámili nám, že sa môžeme vrátiť na Slovensko. Keď však zbadali, že dve sme tehotné, nedovolili nám odísť, lebo sa báli, že cestu vlakom nezvládneme. A tak som napísala list pre Martina a poprosila som kamarátku, aby mu ho doručila. Nemala som o ňom žiadne správy.“



MARTINOV PRÍBEH Martin vedel, že 17. októbra 1944 deportovali zo sústreďovacieho tábora v Seredi jeho manželku Margitu do Osvienčimu. Aj teraz zohralo úlohu, že bol Žid iba spolovice: „Ubytovali ma v skupine miešancov.“ Príkaz na prepustenie vybavil jeho otec Štefan Zapletal. „Vedel som, že nebudem v bezpečí, a tak som poslúchol radu spoluväzňa Spitzera, aby som sa niekde ukryl,“ rozpráva pán Martin. Pomohla mu rodina Civáňových z Nitry. Sami sa pritom vystavovali nebezpečiu, pretože ortieľ smrti hrozil aj tomu, kto schovával Žida. Rodina Civáňových podala pomocnú ruku aj vtedy, keď Martin dostal list od svojej manželky, z ktorého sa dozvedel, že žije a čaká na pôrod v poľskej Legnici.



DOJÍMAVÉ STRETNUTIE Štrnásteho mája, päť dní po oslobodení, sa v Legnici narodil Peter. „Drobnučké dieťatko, ale zdravé,“ spomína Margita. „Práve som ho dojčila, keď prišiel komandant a vraví mi: „Keby to tak videl jeho otec...“ Odbila som ho, aby ma nechal, že neviem, čo je s ním, ale chcem mať mlieko, a preto musím byť kľudná. On však pokračoval: „Ale on vám napísal!“ Hovorím, čo klamete, nevymýšľajte si. Vtedy to už nevydržal a prezradil: „Váš manžel prišiel, je vonku, za dverami!“ Ten šok, to dojatie, ktoré som zažila, cítim ešte aj dnes.“ Margitu aj s novorodeniatkom priviezol naspäť do Nitry ambulantný voz Červeného kríža. Martinovi ho pomohli vybaviť Civáňovci.



SPOMÍNANIE PO ROKOCH Martin a Margita Zapletalovci prišli počas holokaustu o početné príbuzenstvo. „Zo strany manželky sme stratili skoro 22-člennú rodinu, ja som prišiel o 31 príbuzných,“ hovorí pán Martin. Manželka ho dopĺňa: „Na tie hrôzy sa ani po toľkých rokoch nedá zabudnúť. To, čo som prežila, zostáva vo mne.“ Vyrovnať sa s ťažkou životnou traumou pomohlo Zapletalovcom práve to, že sa mali s kým o svoje pocity podeliť. Martin Zapletal bol pri zakladaní organizácie Holocaust Survivers of Slovakia v Žiline, ktorej cieľom bolo poukázanie na zverstvá nacizmu a psychická podpora obetí. Priaznivým pohladením pre dušu boli aj deti – Peter, dnes úspešný americký producent, ktorého matka vynosila v ťažkých podmienkach koncentračného tábora, a Pavel, v súčasnosti pracovník sídla Organizácie spojených národov v New Yorku. Martin Zapletal odviedol na Slovensku veľký kus práce vo futbalovej brandži predovšetkým v Žiline, ale aj v Nitre. V roku 1967 sa rodina rozhodla zo Slovenska odísť. „Nič nás nedržalo, nikoho sme tam nemali. Po dlhšom zvažovaní sme z komunistického režimu emigrovali.“ Dnes žijú Zapletalovci v New Yorku a rozprávajú prekvapivo ľúbozvučnou slovenčinou. Martin Zapletal oslávi 1. februára 91. narodeniny, jeho manželka má 88 rokov. Napriek tomu, že prešli peklom, z ich duše teraz sála mier a pokoj. Ale aj presvedčenie, že holokaust sa nikdy nesmie opakovať, a preto je vyrozprávanie historickej pravdy o tomto období zmysluplné.



Osvienčim plakal aj spomínal



Vo štvrtok 27. januára si celá Európa pripomenula 60. výročie oslobodenia nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v Osvienčime. Izraelský prezident Moše Kacav označil tábor Auschwitz-Birkenau za dejisko najväčšieho zločinu v dejinách, za hlavné mesto kráľovstva smrti, v ktorom sa diali hrôzy, aké si ľudská myseľ ani nedokáže predstaviť. Pri spomienke na vyše šesť miliónov obetí holokaustu zdôraznil, že víťazstvo nad nacizmom bolo víťazstvom ľudských hodnôt, morálky a viery v človeka. Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Bruseli navrhli, aby sa 27. január stal pamätným dňom holokaustu v celej Európskej únii.






 


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 251
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 476
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 381
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 153
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 097
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 654
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 366
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 655
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 350
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 291
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Stavby budúcnosti s úctou k minulosti pozdvihnú úroveň architektúry mesta

Zaujímavé koncepty prináša dynamická developerská spoločnosť LICITOR.

Putovanie plagátmi Jana Rajlicha ml

Výstava bude prístupná verejnosti aj v novembri.

Pätnásťgólový Jakub Baranovič ťahá Hôrky za postupom

Hoci počas jesene strelil takmer polovicu gólov svojho mužstva, za ťahúňa sa nepovažuje. Vyzdvihuje snahu a bojovnosť svojich spoluhráčov a prezrádza, že v kabíne občas zaznie aj slovíčko postup.

Jakub Baranovič (OFK Hôrky).

Prímestské autobusy budú jazdiť v obmedzenom režime

V krajských autobusoch nezaznamenali ani jeden prípad nákazy COVID-19.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.