Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Margita Zapletalová o holokauste

„Keď vyzvali tehotné ženy, aby sa prihlásili na ľahšie práce, vedela som, že to znamená ortieľ smrti. Do koncentračného tábora som sa dostala až v roku 1944, a tak som mala presné informácie, aké hrôzy sa tam dejú a čo ma čaká. Tehotné ženy boli určen


Martin Zapletal je známy žilinský futbalový funkcionár z povojnového obdobia. Dnes žije s manželkou Margitou v New Yorku, ale aj po rokoch neustále fandí žilinským futbalistom.






Viac ako dvadsať rokov bol tajomníkom a vedúcim mužstva v žilinskej telovýchovnej jednote. Vďaka nemu a jeho obetavým spolupracovníkom sa tieto roky označujú pre žilinský klub ako najúspešnejšie v 20. storočí. Z viacerých úspechov spomeňme len jeden a to, keď sa žilinskí futbalisti umiestnili na 3. mieste v celoštátnej futbalovej lige v ročníku 1946-47 hneď za Sláviou a Spartou Praha.

Skryť Vypnúť reklamu




„Keď vyzvali tehotné ženy, aby sa prihlásili na ľahšie práce, vedela som, že to znamená ortieľ smrti. Do koncentračného tábora som sa dostala až v roku 1944, a tak som mala presné informácie, aké hrôzy sa tam dejú a čo ma čaká. Tehotné ženy boli určené do plynu, preto som pred všetkými tajila, že pod srdcom nosím dieťatko,“ spomína si dnes už 88-ročná Margita Zapletalová.



ROZLÚČKA S RODINOU V Nitre prežívala mladá Margita Weiszová šťastné dni. Zaľúbila sa do Martina Zapletala a rozhodli sa pre spoločný život. Šťastie však trvalo iba pol roka. Písal sa rok 1942 a gardisti celú Margitkinu rodinu presunuli do židovskej školy. „Martin, môj manžel, chodil stále za mnou a nosil nám jesť. Aj ho odhovárali, že zoberú aj jeho, ale nedal sa odradiť. Bol miešanec, Žid iba po matke, a tak mu niekto poradil, aby sa pokúsil na úrade vybaviť moje prepustenie. Veľa ho to stálo, ale dostal ma preč. Mala som šťastie,“ spomína pani Margita. „Ale mne to nebolo všetko jedno. Dostala som výnimku, no musela som opustiť svoju rodinu.“

Skryť Vypnúť reklamu


DO OSVIENČIMU „Bola som šťastná žena a nešťastný človek. Potom prišiel atentát na Hitlera a my sme si mysleli, že sa končí vojna. Ostala som tehotná. A vzápätí šok – Nemci brali všetkých Židov, gardisti im pomáhali. Zobrali aj nás.“ Margitu osud vyše miliónov Židov neminul – zo Serede sa dostala do koncentráku v Osvienčime. Martin ostal v Seredi, no v tej chvíli bolo obom jasné, že ide o život. „Myslela som si, že neprežijem.“



ŤAŽKÉ PODMIENKY „V Osvienčime som prešla cez všetko, čo som vedela a počula z rozprávania. Zdalo sa mi, že prežívam film, ktorý som už videla. Ocitla som sa aj medzi tými, ktorých zobrali do Birkenau, kde sa chodilo na smrť. Bola som presvedčená, že tam zomriem. Ale po desiatich dňoch potrebovali uvoľniť miesto v tábore a 2-tisíc ľudí vysťahovali vlakom na farmu. Boli tam dve maštale a do každej umiestnili tisíc žien. Viete si predstaviť tisíc žien v jednej maštali?“ preruší pani Margitka rozprávanie otázkou. „Pracovali sme tam, kopali sme zákopy, v lese sme nosili stromy na pleciach. Bola krutá zima, ale aj tak tam boli lepšie podmienky ako v tábore.“ Vzápätí však mám pocit, že označenie „lepšie podmienky“ bola len ilúzia, podopretá nádejou na prežitie. Pani Margita rozpráva o hlade a katastrofálnej strave. „Pamätám si, ako som prvú polievku vyvrátila a jedna zo žien sa na mňa vyčítavo obrátila: - Čo to robíš? Myslíš si, že dostaneš druhú? Jedli sme všetko, čo sa dalo, dokonca aj trávu.“

Skryť Vypnúť reklamu


POCHOD SMRTI „Po troch mesiacoch hladovania a ťažkej práce som už bola tak unavená, že som nemohla jesť ani starý chlieb. Išla som k lekárke, ktorá bola Židovka, a tak som sa jej zdôverila, že som v druhom stave. - Dajte ma do revíru s chorými ľuďmi, musím si oddýchnuť, - prosila som ju. - Ale tam je týfus, zomrieš! - Keď nebudem vládať robiť, tak ma zastrelia. A to bude lepšie? - pýtala som sa. Bola som v koncoch, nevládala som. Uprosila som ju, aby ma dala medzi chorých. Pár dní som si oddýchla, našťastie. Blížil sa pochod smrti!“ Z rozprávania je zrejmé, že pani Margita si stále pamätá aj detaily. „Nemci nás vyhnali von, vraj ideme domov. Neverili sme, ale ísť sme museli. Bola zima, ukrutná zima, ale hnali nás, lebo vedeli, že Rusi sú blízko. Blížil sa koniec a chceli zahladiť stopy. Padal sneh a my sme unavení padali do snehu. Kráčali sme celý deň bez jedla, báli sme sa zastaviť, pretože nám povedali, že kto nepôjde ďalej, toho zastrelia. V noci sme zastali pri maštali, tam sme prespali. Pamätám si, akí sme boli unavení. Padali sme a zaspávali jeden na druhom... Ráno nás zobudili a pokračovali sme v ceste. Po troch dňoch a nociach som ostala nemohúcne stáť so skupinou asi sto žien. Boli sme už také vyčerpané, že sme ostali a čakali, kedy nás zastrelia. V tom čase však už boli vyplašení aj Nemci. Nechali nás žiť!“



OSLOBODENIE Po pochode smrti sa Margita ocitla v poľskom meste Legnica. Tam ostala až do oslobodenia. „V apríli prišli Rusi a oznámili nám, že sa môžeme vrátiť na Slovensko. Keď však zbadali, že dve sme tehotné, nedovolili nám odísť, lebo sa báli, že cestu vlakom nezvládneme. A tak som napísala list pre Martina a poprosila som kamarátku, aby mu ho doručila. Nemala som o ňom žiadne správy.“



MARTINOV PRÍBEH Martin vedel, že 17. októbra 1944 deportovali zo sústreďovacieho tábora v Seredi jeho manželku Margitu do Osvienčimu. Aj teraz zohralo úlohu, že bol Žid iba spolovice: „Ubytovali ma v skupine miešancov.“ Príkaz na prepustenie vybavil jeho otec Štefan Zapletal. „Vedel som, že nebudem v bezpečí, a tak som poslúchol radu spoluväzňa Spitzera, aby som sa niekde ukryl,“ rozpráva pán Martin. Pomohla mu rodina Civáňových z Nitry. Sami sa pritom vystavovali nebezpečiu, pretože ortieľ smrti hrozil aj tomu, kto schovával Žida. Rodina Civáňových podala pomocnú ruku aj vtedy, keď Martin dostal list od svojej manželky, z ktorého sa dozvedel, že žije a čaká na pôrod v poľskej Legnici.



DOJÍMAVÉ STRETNUTIE Štrnásteho mája, päť dní po oslobodení, sa v Legnici narodil Peter. „Drobnučké dieťatko, ale zdravé,“ spomína Margita. „Práve som ho dojčila, keď prišiel komandant a vraví mi: „Keby to tak videl jeho otec...“ Odbila som ho, aby ma nechal, že neviem, čo je s ním, ale chcem mať mlieko, a preto musím byť kľudná. On však pokračoval: „Ale on vám napísal!“ Hovorím, čo klamete, nevymýšľajte si. Vtedy to už nevydržal a prezradil: „Váš manžel prišiel, je vonku, za dverami!“ Ten šok, to dojatie, ktoré som zažila, cítim ešte aj dnes.“ Margitu aj s novorodeniatkom priviezol naspäť do Nitry ambulantný voz Červeného kríža. Martinovi ho pomohli vybaviť Civáňovci.



SPOMÍNANIE PO ROKOCH Martin a Margita Zapletalovci prišli počas holokaustu o početné príbuzenstvo. „Zo strany manželky sme stratili skoro 22-člennú rodinu, ja som prišiel o 31 príbuzných,“ hovorí pán Martin. Manželka ho dopĺňa: „Na tie hrôzy sa ani po toľkých rokoch nedá zabudnúť. To, čo som prežila, zostáva vo mne.“ Vyrovnať sa s ťažkou životnou traumou pomohlo Zapletalovcom práve to, že sa mali s kým o svoje pocity podeliť. Martin Zapletal bol pri zakladaní organizácie Holocaust Survivers of Slovakia v Žiline, ktorej cieľom bolo poukázanie na zverstvá nacizmu a psychická podpora obetí. Priaznivým pohladením pre dušu boli aj deti – Peter, dnes úspešný americký producent, ktorého matka vynosila v ťažkých podmienkach koncentračného tábora, a Pavel, v súčasnosti pracovník sídla Organizácie spojených národov v New Yorku. Martin Zapletal odviedol na Slovensku veľký kus práce vo futbalovej brandži predovšetkým v Žiline, ale aj v Nitre. V roku 1967 sa rodina rozhodla zo Slovenska odísť. „Nič nás nedržalo, nikoho sme tam nemali. Po dlhšom zvažovaní sme z komunistického režimu emigrovali.“ Dnes žijú Zapletalovci v New Yorku a rozprávajú prekvapivo ľúbozvučnou slovenčinou. Martin Zapletal oslávi 1. februára 91. narodeniny, jeho manželka má 88 rokov. Napriek tomu, že prešli peklom, z ich duše teraz sála mier a pokoj. Ale aj presvedčenie, že holokaust sa nikdy nesmie opakovať, a preto je vyrozprávanie historickej pravdy o tomto období zmysluplné.



Osvienčim plakal aj spomínal



Vo štvrtok 27. januára si celá Európa pripomenula 60. výročie oslobodenia nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v Osvienčime. Izraelský prezident Moše Kacav označil tábor Auschwitz-Birkenau za dejisko najväčšieho zločinu v dejinách, za hlavné mesto kráľovstva smrti, v ktorom sa diali hrôzy, aké si ľudská myseľ ani nedokáže predstaviť. Pri spomienke na vyše šesť miliónov obetí holokaustu zdôraznil, že víťazstvo nad nacizmom bolo víťazstvom ľudských hodnôt, morálky a viery v človeka. Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Bruseli navrhli, aby sa 27. január stal pamätným dňom holokaustu v celej Európskej únii.






 


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 839
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 834
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 853
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 183
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 152
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 578
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 912
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 633
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 588
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 599
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

V prípade priaznivej epidemiologickej situácie sa mestský úrad opäť otvorí 1. februára.

7 h
Antigénové testovanie na koronavírus SARS-CoV-2.

Testovanie v Kii bude pokračovať aj zajtra a po víkende.

13 h

Okrem Žiliny svoje kandidatúry oznámili aj Banská Bystrica, Hlohovec, Martin, Nitra, Prešov, Trenčín a Trnava.

13 h

Otestovať sa môžu aj neobjednaní záujemcovia.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

16 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

15 h

Muža našli už bez známok života.

21 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan