Prvá písomná zmienka o osídlení Žiliny je z roku 1208. Možno to bolo práve v miestach, kde sa nachádza stredoveký neskororománsky kostol svätého Štefana – kráľa. Pred sedemdesiatimi rokmi kostol nesprávne lokalizovali, že sa nachádza v obci Závodie, čo nie je pravda, je v Dolných Rudinách, ktoré sú ešte na území Žiliny. Hoci to mnohí Žilinčania nevedia, kostol patrí medzi stredoveké skvosty strednej Európy. Je najhodnotnejšou architektonickou pamiatkou na území nášho mesta a jednou z najstarších stavieb na Slovensku. Unikátny svätoštefanský chrám je pomerne dobre zachovalý, pritom jeho postavenie sa datuje do roku 1200 – 1250. Málokto však vie, že interiér kostola zdobia vzácne nástenné maľby – fresky, najstaršie z nich sú vyše sedemstoročné. Stáročia boli ukryté pred očami divákov. Až v roku 1949 ich objavil a krátko na to zreštauroval žilinský akademický maliar Mojmír Vlkolaček, ktorý sa tento rok dožíva 90 rokov.
Kostol Štefana kráľa na Rudinách v Žiline. Svätý Štefan – patrón kostola bol na začiatku 11. storočia prvým uhorským kráľom. Podporoval šírenie kresťanstva v strednej Európe.
Za akých okolností ste fresky objavili? V dobách náboženských prevratov boli často obrazy v kostoloch zatreté vápnom alebo maltou. V kostole Štefana – kráľa ich najskôr zafarbili zrejme odpadlíci a potom – to bolo v roku 1762 – ich Jezuiti pri oprave kostola pokryli vrstvou novej omietky. Ja som sa o maľbách dozvedel v roku 1949, keď komunisti zlikvidovali rád Saleziánov, ktorí mali nad tým kostolom patronát. Požičal som si kľúče a na Troch kráľov v roku 1950 o deviatej večer som vkĺzol dnu. Svietiť som si mohol len malou baterkou zavesenou na krku, aby som sa neprezradil. Vyliezol som na rebrík a nebožiecom som klopkal po stene. Na jednom mieste som objavil pod dvojcentimetrovou vrstvou omietky pôvodnú maľbu apoštolov. Roky som tušil, že v takom starom kostole budú fresky a moje domnienky sa potvrdili. Bohoslužby sa v kostole v tom čase nekonali. Chodil som tam potom tajne už od rána a postupne som odstránil 111 m2 omietky. Pod ňou boli pôvodné maľby al fresco – to bola maľba vápennou technikou do mokrej čerstvo nahodenej malty.
Čo fresky zobrazujú? Kostol bol maľovaný na tri etapy. Najstaršie – rustikálne maľby sú prekryté dvanástimi apoštolmi na severnej a južnej stene, kde je torzo Krista kráľa a na plafóne absidy za oltárom sú tri postavy uhorských panovníkov a jedna ženská postava. Zdobený je celý svätostánok a časť kostola za oltárom. Dvanásť apoštolov vytvorili technikou al secco – maľovaním do suchého vápenného náteru. Tie patria medzi najvzácnejšie. V kostole sú zobrazené aj konsekračné znaky, ktoré svedčia o tom, že kostol bol slávnostne vysvätený. Keďže fresky sú veľmi poškodené, môžeme sa len domnievať, čo zobrazujú. Isté však je, že slúžili ako takzvaná biblia chudobných. Ľuďom, ktorí nevedeli čítať, zobrazovali posolstvá z Písma svätého.
Kedy boli uskutočnené výskumy kostola? Táto stavba je vďačným objektom pre historikov. Posledné výskumy v objekte a jeho okolí
boli v roku 1995 a v roku 2000. Našli sa pri nich súčasti odevov, ozdôb rúk a hlavy a aj vyše šesťstoročné mince. Okolo kostola je totiž veľa starých hrobov. Kostol má masívne kamenné steny s malými oknami. Ohradený je tristoročným obranným múrom s úzkymi strieľňami s jedinou vstupnou bránou. Súčasťou areálu je aj renesančná
kaplnka a pri archeologickom prieskume pred desiatimi rokmi objavili základy kaplnky Božieho tela z 15. storočia, o ktorej sa dovtedy vedelo iba z písomných záznamov. V areáli je aj niekoľko starých stromov. Kostol je pokrytý šindľom.
Kde v našom regióne máme podobné maľby? V našom okrese nič také vzácne už nenájdeme. Kostol na Rudinách je unikátny. Chodia sa sem naň dívať aj Japonci alebo Američania. Dovnútra sa, žiaľ, zväčša nedostanú. A čo je ešte smutnejšie – ani väčšina Žilinčanov v tomto kostole ešte nikdy nebola.
