„Pre zvyšovanie dôchodkov zákon stanovoval, že sa zvýšia, akonáhle sa priemerná mzda zvýši najmenej o 5 percent alebo ak stúpnu životné náklady aspoň o 10 percent. V prípade, že došlo k prekročeniu uvedených kritérií, bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR povinné bezprostredne vypracovať návrh príslušného zákona na jeho prerokovanie a schválenie v Národnej rade SR tak, aby zvýšené dôchodky boli vyplatené bezprostredne, počnúc od mesiaca, pred ktorým k prekročeniu zákonných kritérií došlo,“ hovorí Rudolf Mikolaj. Upravuje to zákon číslo 46 z roku 1991 a občan si môže svoj nárok uplatniť so spätnou platnosťou maximálne tri roky. „V období od roku 2001 do roku 2003 sa priemerný zárobok zvýšil o viac ako 5 percent šesťkrát, zatiaľ čo dôchodky boli zvýšené len štyrikrát. Dôchodcovia boli teda ukrátení dvakrát o zvýšenie dôchodkov, ktoré im podľa zákona prislúcha,“ tvrdí
R. Mikolaj. Spomínaný zákon platil do roku 2003. Podľa nového sa už dôchodky zvyšujú podľa inflácie. „V minulosti som sa v tejto veci obrátil na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny i na Sociálnu poisťovňu. Nepochodil som však. Sociálna poisťovňa tvrdí, že dôchodky môže zvyšovať len na základe zákona. Keďže ministerstvo nevypracovalo návrh zákona a nepredložilo ho do parlamentu, nepostupovalo správne,“ hovorí Rudolf Mikolaj. Keďže sám na úradoch nepochodil, rozhodol sa podať žalobu na súd. „Nevidím inú možnosť, ako sa k zvýšenému dôchodku dostať. Preto sme ja a moja manželka podali žalobu na okresnom súde v Žiline. Momentálne čakáme, či bude vydaný príslušný platobný rozkaz,“ doplnil R. Mikolaj. Takúto možnosť ponúka aj ostatným. Dokonca im bezplatne ponúka aj vzor žaloby. „Keď stretnem známych dôchodcov, tak im takúto možnosť ponúknem a žalobu už podalo najmenej 5 ďalších ľudí. So svojím zistením a návrhom sa rád podelím aj s inými dôchodcami, pretože viem, že dôchodky sú veľmi nízke a že občan je nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu poškodený. Domnievam sa, že občania jej podaním nemôžu o nič prísť, pretože tento druh žalôb je podľa zákona oslobodený od súdnych poplatkov. Žaloba môže končiť návrhom na vydanie platobného rozkazu. V prvej fáze nie je potrebné ani pojednávanie,“ myslí si Rudolf Mikolaj. „Ako pobočka nie sme príslušní vyjadrovať sa, či zákonodarca dodržal pri zvyšovaní dôchodkov zákon. Domnievam sa však, že litera zákona nebola porušená,“ povedal redakcii riaditeľ žilinskej pobočky Sociálnej poisťovne Andrej Sočuvka. Hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Danko bol už konkrétnejší: „Problém je v tom, že do konca roku 2003 nerozhodovalo o zvyšovaní dôchodkov ministerstvo, ale Národná rada a tá rozhodovala politicky. Percento sa vždy posúvalo hore alebo dolu, v závislosti od nálad a vôle parlamentu. Zákon o zvyšovaní dôchodkov upravoval len podmienky a spôsob pravidelného zvyšovania dôchodkov, neustanovoval dátum, ani sumu zvýšenia, o ktorú sa dôchodky v jednotlivých kalendárnych rokoch zvyšovali. Návrh zákona o zvýšení dôchodkov v príslušnom kalendárnom roku vypracovalo ministerstvo s tým, že navrhlo dátum, ako aj sumu zvýšenia. Po tripartitnom rokovaní definitívne o dátume zvýšenia a výške sumy zvýšenia dôchodkov rozhodla Národná rada SR. Až minulý rok sa zaviedla pravidelná valorizácia dôchodkov, ktorá je odvodená od inflácie a rastu miezd v národnom hospodárstve.“ Dôchodca Rudolf Mikolaj teraz čaká na rozhodnutie súdu a čas ukáže, či bude jeho žaloba úspešná. Myslí si však, že: „Podľa nového zákona o zvyšovaní dôchodkov, je možné dôchodky zvýšiť už len raz za rok a len do výšky inflácie. Keďže však inflácia u nás teraz klesá, zatiaľ čo zárobky rastú, prehĺbi sa tak v budúcnosti rozdiel medzi priemernými zárobkami a dôchodkami v neprospech dôchodkov. Novým zákonom je tak dôchodca postihnutý dvojnásobne oproti pôvodnému zákonu.“