Antikvariáty už desaťročia slúžia pre tých, ktorí majú vzťah ku knihám, ale nové si buď nechcú alebo nemôžu dovoliť kúpiť. Zavedenie rovnej 19-percentnej dane, ktorá sa premietla aj do ceny nových kníh, priviedlo do antikvariátov ďalších záujemcov. Vôňa starých kníh, vysoké regály s dávnymi vydaniami však lákajú aj "fajnšmekrov". Žilinčania v tomto nie sú výnimkou.
Čo vyhľadávajú v antikvariátoch najčastejšie? A čo ponúkajú antikvariáty?
Pôvodný žilinský antikvariát sídlil na Hurbanovej ulici, starší Žilinčania si ho ešte pamätajú ako veľmi kvalitný. Po revolúcii zanikol, postupne však vznikli iné. Od roku 1994 existuje v centre mesta antikvariát Nazca. "Pôvodne sme mali jednu miestnosť, neskôr sme antikvariát rozšírili," hovorí majiteľ Jaroslav Ryzek. Najväčší záujem je o beletriu, majú však i knihy z oblasti odbornej, jazykovej literatúry, literatúry pre deti a mládež, filozofie, medicíny či prírodných vied. "Okrem kníh vedieme aj CD, LP či časopisy," dodáva antikvárka Dana Dojčiaková. "Nesnažíme sa držať ležiaky, preto aj pri nákupe kníh vyberáme konkrétne tituly, neberieme všetko." Niektoré antikvariáty získavajú knihy aj z rušených knižníc na dedinách či pri likvidácii obchodov alebo podnikov s ich vlastnými knižnicami, knihy však nosia aj ľudia, ktorí ich získali z pozostalosti.
Hoci v antikvariáte Nazca sa nešpecializujú na starožitné knihy, mávajú aj historicky hodnotné tituly, staré biblie či dokonca raz mali slovník v gréčtine zo 16. storočia. Mladším žilinským antikvariátom je antikvariát pri Štefánikovom námestí. Ten funguje (pod Knižným centrom) dva a pol roka. "Okrem antikvariátu máme aj zlacnené, ale aj celkom nové knihy," hovorí zástupca vedúceho Ján Maslík. "Asi 80 percent ponuky však tvoria antikvárne knihy. Náš antikvariát funguje na komisnom princípe, takže peniaze vyplácame majiteľovi kníh až po predaji." Knihy berú podľa záujmu čitateľov, nerobia príliš úzky výber, avšak ani oni neberú titul, ktorý už majú. Vlaňajší rok končili podľa slov antikvára J. Maslíka s ponukou asi 20 000 titulov, z toho polovica sa predala. Okrem kníh tu ponúkajú aj hudobniny či kalendáre. "Sú knihy, ktoré sa vždy dobre predávajú. Ľudia si v antikvariátoch dopĺňajú vlastnú knižnicu, takže napríklad o ruskú či nemeckú klasiku je vždy záujem. Takého Remarquea by sme potrebovali prakticky stále." Medzi starožitnými knihami pre zberateľov mávajú slovenské aj české knihy, niektoré s hodnotou aj niekoľko tisíc korún.
Okrem spomenutých dvoch žilinských antikvariátov však Žilinčania navštevujú aj antikvariáty v regióne, dokonca na celom Slovensku. Označením "najväčší antikvariát v Európe" sa pýši antikvariát v Leopoldove. Veľkým prekvapením je, že práve v tomto známom antikvariáte sú podľa slov majiteľa Tibora Ďuráka najčastejšími návštevníkmi práve Žilinčania: "Ľudia od vás sú pre mňa bezkonkurenčne najlepšími zákazníkmi, prídu a kúpia. Možno je to aj pre tú vzdialenosť, že chcú odísť s knihou a nie len sa pozrieť. Častokrát vystúpia z vlaku po ceste domov alebo do Bratislavy. Žilinčania sú najpočetnejší zo všetkých regiónov." Leopoldovský antikvariát totiž sčasti sídli priamo v budove železničnej stanice - táto sekcia U prednostu býva otvorená v doobedných hodinách. Druhá časť s názvom Europik je otvorená poobede. Antikvariát si získal meno svojou celkovou koncepciou, ako aj ponukou. "Navštívili ho aj predošlí prezidenti Kováč a Schuster, teraz by som tu chcel dostať Busha s Putinom, pokiaľ ich plánované stretnutie bude na Slovensku," hovorí T. Ďurák. Medzi 200 000 zväzkami tohto antikvariátu v 23 miestnostiach môže byť aj orientácia náročná. Výhodou v antikvariátoch je databáza v počítači, ktorá umožňuje vyhľadať knihu podľa autora, respektíve titulu. "Antikvariáty navštevujú ľudia z celého spektra spoločnosti, čiže ťažko sa dá podľa mňa povedať, že existuje typ nejakého "klasického" návštevníka antikvariátov," konštatuje Dana Dojčiaková. "Klientelu tvoria všetky generácie, snáď najmenej sú to deti do 15 rokov, ale študenti, naopak, chodia dosť často," hodnotí Ján Maslík.