Kapitán a stopér futbalistov MŠK Žilina Branislav Labant prežíval posledného pol roka ťažké obdobie. Po štyroch úvodných zápasoch ligového ročníka sa totiž u skúseného reprezentanta dostavili problémy s chrbticou a boľavá platnička ho dohnala až pod chirurgický nôž. V súčasnosti "Lapka" ešte nie je úplne fit, ale úvod jarnej časti ligy by rád stihol.
Tento rok vás okrem titulu prekvapilo aj zranenie. Zostali ste zaskočený?
Určite. Hlavne kvôli tomu, že predtým som si nebol vedomý žiadnych problémov. Situácia s platničkou sa náhle vyvinula tak, že nebola iná možnosť ako operácia. Bol som zaskočený, ale taký je futbalový život. Pred tým som nebol nikdy vážnejšie zranený. Každý futbalista musí ale počítať aj s takouto možnosťou. Je to nepríjemná vec, ale keď sa mi to stalo, netreba plakať. Musím bojovať ďalej. Robím všetko pre to, aby som sa čím skôr na ihrisko vrátil.
Momentálne chrbtica drží?
Zatiaľ pracujem v ľahšom rytme. Plávam, skúšal som chodiť do posilovne. Musím si však dávať pozor a vynechávam ťažké váhy. Hlavne cvičím brucho a chrbát, trošku aj nohy a ramená. Skúšal som aj bicyklovať, ale lekári mi to neodporúčajú. Jedine s ľahkou záťažou, aby si nohy zvykli na pohyb.
Začiatok zimnej prípravy s určitosťou nestihnete...
Nestihnem, pretože 4. januára nastupujem na liečenie do Kováčovej. Zatiaľ to mám na tri týždne, ale sám neviem, čo môžem od toho čakať. Idem na sebe tvrdo pracovať a dúfam, že sa mi budú kvalitne venovať.
Začiatok sezóny by ste však stihnúť mali...
Budem pre to robiť všetko, pokiaľ mi to budú odporúčať. Ak mi však doktori povedia, že mám počkať, počkám. Dôležité bude aj to, ako sa budem sám cítiť a podľa toho sa rozhodnem.
Zimnú prípravu s trénerom Jurkemikom ste už zažili. Trúfli by ste si na ňu?
Teraz určite nie. Tréner Jurkemik vyžaduje od začiatku zabrať naplno. Aj cez sviatky nám odporúča, aby sme robili niečo pre seba, aby sme boli pripravení, že začneme od úvodu naplno. Teraz si na to ešte netrúfam a netrúfam si ani na záťaže, ktoré dáva tréner Jurkemik, pretože už ani nemôžem všetko robiť. Aj keď by som prípravu začal, musel by som zrejme dosť vecí vynechať.
Ste bývalý reprezentant, zaujímali sa o vás zahraničné kluby. Zrejme aj z tohto pohľadu vás zranenie mrzí...
Záujem o mňa nebol konkrétny. Zachytil som len nejaké šumy. Teraz budem rád, keď sa dám zdravotne do poriadku a momentálne myslím len na to. Nejaké ponuky, či už zo Slovenska, alebo zo zahraničia idú bokom. Predovšetkým sa musím dostať do takej formy, akú som mal a možno ešte do lepšej. V Žiline mám platnú zmluvu do leta 2005.
Budú s vami aj naďalej rátať?
Predpokladám, že áno. Záležať bude aj od toho, do akej formy sa dostanem.
Každý futbalista sa chce presadiť v zahraničí. Ak sa dostaneme do starej formy, zrejme nebudete výnimkou...
Bol by som rád. Keby prišla ponuka zo zahraničia, asi by som sa nebránil. Bude to však záležať aj od dohody medzi klubmi. Rád by som niečo skúsil v zahraničí a videl, ako to tam beží.
Chýbala vám počas posledného polroka atmosféra z kabíny?
Bol som na to zvyknutý. Ťažko moje pocity opísať. Bol som súčasťou mužstva, hrával som pravidelne a darilo sa nám. Zmieril som sa však s tým, že zdravotný stav mi nedovoľoval nastupovať na ihrisko. Zápasy som vnímal ako divák, ale chalanom som fandil. Myslím si, že až na malé momenty sa im darilo. Pri troche šťastia mohli byť na tom ešte lepšie, ale ani teraz nie je nič stratené.
Máte stále v kabíne slovo?
Dúfam, že áno. Bol by som rád, keby to tak aj zostalo.
Hovorí sa, že na tribúne je človek ešte nervóznejší, ako na trávniku. Ako ste vnímali zápasy z tejto pozície?
Keď som hrával, nevnímal som natoľko atmosféru na tribúne. Keď tam človek sedí, vníma každý moment hry. Horšie však je, že nemôžem chalanom nijako pomôcť, okrem povzbudenia v kabíne.
Na ihrisku im zrejme najviac chýbala vaša rozohrávka...
Zo začiatku si chalani vzadu na seba zvykali, ale postupne sa to vylepšilo. Myslím si, že postupom času už to bolo zo strany obrany dobré. Nikto nie je nenahraditeľný.
Mužstvo sa bude chcieť presadiť v Európe. Trúfate si tento rok?
V Európe sa stretávame so silnejšími mužstvami a často rozhodujú detaily. Pokiaľ to môžem hodnotiť podľa posledného zápasu s Dinamom Bukurešť, jednoznačne sme pohoreli na tom, že sme nepremenili šance a súper nás za to potrestal. Potom nás na Slovensku súdili podľa tohto zápasu. Že sme sklamali s priemerným Dinamom. Rozhoduje aj momentálna forma a niekoľko momentov. Neúspech nás trošku zabrzdil aj v lige. Rozbehli sme sa však a postupne chalani opäť predvádzali svoj dobrý futbal.
Čo hovoríte na úspech vášho kamaráta Mareka Mintála?
Ja som Mareka jednoznačne favorizoval, že vyhrá s veľkým náskokom. Celá sezóna mu mimoriadne vyšla. V druhej lige bol najlepším strelcom a zopakoval to aj v prvej polovici prvej bundesligy. Myslím si, že nebolo veľmi nad čím rozmýšľať. U Mareka to navyše nie je vec jednej sezóny, ale celého jeho života. Celý čas na sebe veľmi drel a chcenie momentálne prinieslo svoje ovocie. Myslím si, že by mohol byť pre našich futbalistov na sto percent vzorom. Vo všetkom.
Ako ste trávili Vianoce?
Ako každý, v kruhu rodiny. S priateľkou som bol u rodičov, mali sme spoločnú večeru.
Stretli ste sa aj s bratom. Hovorili ste spolu?
O futbale sme sa však vôbec nebavili. Hovorili sme skôr všeobecne. Narodila sa mu dcéra, ja som zase po operácii.
Aké predsavzatie si dáte do nového roku?
V mojej situácii nie je nič dôležitejšie ako zdravie. Okrem toho by som si želal, aby tento rok bol aspoň tak úspešný ako predchádzajúci. Aby sme obhájili majstrovský titul a presadili sa v pohárovej Európe. Želám si, aby nám to s priateľkou klapalo a aby rodina a priatelia boli zdraví. Všetkým želám aj šťastie.
