Autizmus je pervazívna (zasahujúca celkový vývin dieťaťa) porucha prejavujúca sa v oblasti komunikácie, sociálnych vzťahov, záujmov a aktivít. Toľko strohá definícia. Čo vlastne vieme o autizme a o deťoch s touto poruchou? Väčšine ľudí stačí na pripomenutie známy film Rain Man s Dustinom Hoffmanom. Autistické deti žijú aj okolo nás. Navštívili sme špeciálnu základnú školu a špeciálnu materskú so špeciálnopedagogickou poradňou na žilinskom sídlisku Vlčince. Tam s deťmi s poruchou autizmu pracujú dennodenne.
„Máme tu deti z celého žilinského regiónu, od Rajca po Terchovú či Kysuce,“ hovorí riaditeľka Miroslava Jančová. „Venujeme sa deťom s rôznymi vývinovými poruchami. Jednou z nich je autizmus, ktorý radíme medzi ťažšie postihnutia, ktoré si vyžadujú individuálny prístup a vzdelávanie. Tieto deti majú svoj svet a vstup doňho je zložitý.“ Medzi kľúčové znaky autistického správania patria ťažkosti v spoločenských vzťahoch a v komunikácii. Môže sa preto stať, že jeden pedagóg si napriek snahe nenájde cestu k dieťaťu a dochádza k jeho výmene za iného pedagóga. „Práca s deťmi je náročná, sú úplne špecifické. Žijú uzavreté vo svojom vnútornom svete. Pracujeme s nimi v ich „kútikoch“, kde nemajú pocit ohrozenia a podobne. Tieto deti častokrát vynikajú v niektorých oblastiach, ale v praktickom živote narážajú na veci, ktoré by samy nezvládli.“ Často excelujú, čo sa týka faktov a číselných údajov, ale majú problémy myslieť abstraktne. Môžu hovoriť plynulo alebo hovoria stále bez prerušenia, bez ohľadu na reakcie poslucháčov. „Hoci navonok sa môže zdať, že sú citovo chladní, som presvedčená, že ich svet je bohatý,“ dodáva M. Jančová.
Autizmus ako pojem je pomerne mladý a hoci dnes sa na verejnosti o ňom hovorí viac, stále je neprebádanou krajinou s mnohými otáznikmi. Autizmus môže, ale nemusí byť kombinovaný s mentálnou retardáciou. „Vyskytuje sa u nich napríklad syndróm takzvanej „echolálie“ - kedy doslova opakujú všetko, čo sa povie,“ objasňuje nám špeciálna pedagogička Beáta Matušáková, ktorá sa týmto deťom venuje už dlhšie. „Napríklad na otázku Chceš cukrík? odpovedajú rovnako: Chceš cukrík? Treba sa im naučiť rozumieť. Keď ich učíme nové slová a výrazy, musíme ich vyslovovať správne, pretože pokiaľ by sme ich ako malých naučili označovať psa ako „havo“, používali by tento výraz aj ako dospelí.“ Beáta má dnes hodinu s Romankom, a keď mu povie: „sadnem si“ - Romanko to zopakuje a sadne si. V presnom systéme si berie úlohy z ľavej strany a kladie ich na pravú - autisti si potrpia na zavedené úkony a akákoľvek zmena je pre nich nepredstaviteľná. „Pri autistických deťoch dochádza tiež k nesprávnemu používaniu osobných zámien „ja“ a „ty“, takže napríklad na otázku: Čo si robil? odpovedajú vetou: Ty si sa hral, hoci hovoria o sebe,“ vysvetľuje psychopédka Eva Belvončíková. Okrem Beáty a Evy sa o autistické deti starajú aj ďalšie dve psychopédky Alžbeta Šulganová a Hana Loydlová. Potvrdzujú, že typickou zvláštnosťou je u týchto detí očný kontakt, ktorý bežne využívame - nie však autisti, ktorí nemajú radi pohľad do očí a odmietajú ho.
Príčiny vzniku postihnutia sa stále skúmajú. Podľa odborníkov je spôsobený viacerými fyzikálnymi faktormi, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu - podľa všetkého je postihnutie geneticky podmienené, aj keď zatiaľ sa nenašiel gén, ktorý by bol za to zodpovedný. Výskyt ochorenia má rastúci trend. Ak sa vôbec dá problém autizmu vyjadriť jednou vetou, podľa odborníkov by mohla znieť: „Autistickí ľudia musia vedecky pochopiť to, čo neautisti už dávno pochopili inštinktívne.“ Problémom pri autistických deťoch je podľa psychologičky Gabriely Puškárovej aj určovanie IQ: „Tým, že im spôsobuje problémy komunikácia, to môže vyzerať ako problémy s intelektom, čo však môže byť skresľujúce.“ Autistické deti sú vo všeobecnosti pre psychológa náročnou úlohou.
Autisti boli považovaní za nevzdelávateľných, neexistovalo žiadne špecializované pracovisko, ktoré by im poskytlo primerané služby. Dnes je pri deťoch s autizmom cieľom ovplyvniť ich vývin tak, aby dospel na úroveň maximálne možnej samostatnosti. „Využívame metódu, ktorá stavia na dobrej pamäti a vizuálnych schopnostiach autistov. Dieťa musí dopredu vidieť výsledok, ktorý má docieliť,“ hovorí Beáta. Autizmus je neliečiteľný, ale autisti sa môžu naučiť základnému umeniu - umeniu žiť, komunikovať s ľuďmi, čo býva ich slabinou. Pedagogičky sa o to vytrvalo snažia - z druhej strany treba podporu v rodinách, ktoré sa musia prispôsobiť tomu, že jeden člen je autista. „Doma majú rovnaký kútik ako u nás, je dôležité, aby mali podobné prostredie, vtedy sú pokroky oveľa väčšie. Autistické dieťa vyžaduje mnoho od pedagóga aj rodiča. Veľa matiek si muselo urobiť vodičské preukazy, aby mohli deti ku nám voziť autom - cestovanie hromadnou dopravou je totiž pre autistov veľmi stresujúce. Akákoľvek zmena pravidiel je pre nich zásahom do ich sveta. Jednotný prístup rodičov a pedagógov je dôležitý, „svoje“ deti navštevujeme aj doma, s rodičmi udržiavame pomerne úzke vzťahy, lebo všetci si uvedomujeme, že spoločnými silami zvládneme viac,“ hovorí pedagogička Beáta.
