zne, od tých najväčších v chrámoch až po tie najmenšie organčeky. Jeden takýto malý organ si vyrobil 25-ročný stolár z Diviny Jozef Šuška.
Kde pramení váš vzťah k hudbe? Lásku k hudbe som zdedil po rodičoch. Už počas civilnej vojenskej služby som sa začal intenzívne zaujímať o organy a rád by som taký vlastnil. Veľký by sa mi však do izby nezmestil, preto som si podľa obrázkov z modlitebných knižiek vyrobil takzvaný portatív, s ktorým bývajú zobrazovaní anjeli.
Kde sa portatív využíval? Mohutné organy boli pevnou súčasťou chrámov. Pri procesiách mimo chrámov sa však používali menšie prenosné organy. Na malých typoch sa hrávalo tiež pri svetských udalostiach, ako boli slávnostné sprievody, divadelné hry, zábavy a na tých najmenších hrávali potulní umelci na pútiach. Ich výhodou bolo, že sa na nich dalo hrať aj počas chôdze, bez použitia elektriny. Hráč sám jednou rukou obsluhoval mech a druhou rukou stláčal malé klávesy. Kvôli krátkemu spojeniu píšťal s klávesmi na portatíve znejú pekne nielen náboženské, ale i ľudové piesne. Dnes tento zaniknutý nástroj môžeme vidieť už len v niektorých zahraničných dobových súboroch a v múzeách.
Poznajú ľudia tento nástroj? Samozrejme, že nie. Veď je jediný na Slovensku. Keď som minulé Vianoce hral na ňom po Divine s koledníkmi, z diaľky hádali, že je to zvuk flauty, píšťaly a gájd spoločne. Veľmi sa páčil aj žiakom v škôlke a základnej škole. Mohli si na ňom aj zahrať, čo v kostole nie je možné.
Z čoho ste portatív vyrobili? Je to historický nástroj, preto som použil tradičné materiály drevo a kožu. Klávesy som nefarbil, sú z ovocného dreva rôzneho odtieňa – hrušky a slivky. Píšťaly sú z orecha a ostatné z čerešne. Niekedy sa klávesy vyrábali z ebenu a slonoviny. Nebolo veru jednoduché vyrobiť dnes funkčný hudobný nástroj len podľa malieb. Do dnešného dňa som iný naživo nevidel. Staré hudobné nástroje mi však učarovali a veľmi rád by som ešte napríklad niekde objavil starý verklík.