V akom štádiu je vaša dohoda s MŠK Žilina?
Po jesennej časti ma kontaktoval Karol Belaník s tým, že majú o mňa záujem. Keďže je však momentálne na dovolenke, stále je to v štádiu, že oni majú záujem a ja sa príchodu nebránim. Som stále hráčom Dinama Moskva a môj príchod je otvorená záležitosť.
Nebudú vám tam robiť problémy?
Nie. Určite ma pustia. V tom problém nevidím.
Takto pred rokom ste už so Žilinou koketovali, ale nevyšlo to...
Prakticky som bol so Žilinou dohodnutý, ale tréner Šimurka sa rozhodol inak.
Ako ste sa cítili?
Bol som sklamaný. Od začiatku mi hovoril, že ma do mužstva chce a že ma potrebuje. Naraz, dva dni pred skončením prestupového obdobia, si ma zavolal a povedal, že so mnou nepočíta. Cítil som dosť veľké sklamanie.
Rozhodli ste sa pokračovať na Slovensku.
Slovan Bratislava vyzeral nádejne, ale len ak príde Jammer a tréner Chovanec. V prípravnom období som sa zranil a podstúpil som operáciu. Napriek tomu mali záujem. Vieme, ako dopadol Slovan a ja som sa rozhodol, že tam za takejto situácie nepôjdem. Medzitým prejavila záujem Trnava. Musel som sa však dať zdravotne do poriadku a pokračoval som v Dubnici.
Ako vyzerá vaše zranenie?
Momentálne je už všetko v poriadku.
Všetko sa to ale udialo až po vašom pôsobení v Rusku. Aké to tam bolo?
Bolo to ťažké, ako každý legionársky chlebík. Kto to nezažil na vlastnej koži, nemôže posúdiť, aké to je. Zvlášť v Rusku. Nebanujem však, že som tam išiel. Bola to nová životná skúsenosť.
Veľa sa hovorí o tréningových kempoch a bázach...
Zvyčajne sa pred každým zápasom chodí na sústredenie. Chodí sa tam dva-tri dni dopredu. Hráči sú zatvorení v podstate v normálnej ubytovni a iba trénujú.
Toto je asi najväčší problém, kvôli ktorému sa futbalisti Ruska boja.
Je to tak. Ale aj tréningy sú tam veľmi tvrdé. Je tam aj dosť zahraničných hráčov. My sme mali v tíme Kamerunčana, Senegalčana, Brazílčanov a tí to znášali dosť ťažko. Nepochopili napríklad častú posilovňu alebo žabacie skoky a podobné cvičenia.
Futbal je v Rusku hlavne tvrdá drina?
V poslednom čase sa tam angažovalo dosť veľa renomovaných trénerov, napríklad Talian Nevio Scala. Postupne sa to mení a prichádzajú aj kvalitní hráči zo zahraničia. Podľa mňa bude ruská liga veľmi napredovať.
Pred svojím odchodom ste v Žiline boli pojmom. Sledovali ste ju? Trúfate si Žiline pomôcť?
Sledoval som Žilinu aj v Rusku aj inde na Slovensku. Samozrejme, že si tu trúfam, inak by som sem nešiel. Mojím cieľom však zostáva vyskúšať si zahraničný chlebík. Chcel by som sa tu prezentovať dobrými výkonmi, aby si ma všimli zahraniční agenti. Ak sa dohodneme, nemám sa tu čoho báť. Idem do známeho prostredia.
Žiline momentálne asi najviac chýba stabilný tvorca hry. Práve to by mohla byť vaša úloha...
Mužstvá, ktoré proti Žiline hrali, mali jej hru prečítanú. Vždy si väčšinou strážili kraje, kde hrávali Barčík a môj brat Martin. Aj v strede zálohy sú však kvalitní hráči. Či už Štrba, alebo Sninský, ktorý dostával menej príležitostí.
Tešíte sa na spoluprácu s bratom?
Teším sa, ale otázka je, či tu brat zostane. Má totiž ponuky zo zahraničia.
Ako hodnotíte jeho výkony? Dostal sa až do reprezentácie...
V tých zápasoch, v ktorých som ho videl, podával dobré výkony a reprezentačnú pozvánku si zaslúžil. S Barčíkom a Šestákom podľa mňa patril k najlepším hráčom Žiliny. Aj on má samozrejme čo zlepšovať. Možno by mu prospel odchod do zahraničia, aby pocítil na vlastnej koži, ako sa tam hrá.
O Ďuricovcoch sa hovorí, že sú to vynikajúci technici, ale niekedy im chýba bojovnosť. Čo vy na to?
Hráč nemôže byť aj technik, aj bojovník. Sú rôzne typy hráčov. Nemôžu byť všetci technici a zároveň všetci bojovníci. Treba aj takých, aj takých.
Zrejme sa teda so Žilinou dohodnete. Nezanevreli ste však na ňu po minulej zlej skúsenosti?
Nezanevrel. Mám tu rodinu a kamarátov. Držal som mužstvu palce, aby získalo tretí titul. Bol som nahnevaný predovšetkým na trénera Šimurku, ktorý sa zachoval neférovo. Bol som z toho rozladený, ale na žilinské mužstvo som nezanevrel.
Hovorí sa, že naša liga nie je veľmi kvalitná, ale reprezentácii sa veľmi darí. Vy ste boli v zahraničí a viete to porovnať.
V tomto by som chcel novinárom oponovať. Futbal je totiž najmä o peniazoch. Keby boli u nás také peniaze, ako v Rusku, tak aj naša liga je rovnako dobrá. Tu si nemôžeme dovoliť dobrých hráčov ani z okolitých krajín, nie to ešte z celého sveta. Hrajú tu prakticky len domáci hráči a v kvalitných súťažiach hrá polovica legionárov. Druhá stránka veci je divácky záujem. Keď príde na zápas tisíc alebo dvetisíc ľudí, je to rozdiel, ako keď príde 40 tisíc. Vtedy hráč maká, aj keď mu to nejde. Diváci ho vybičujú k takému výkonu, že mu ľudia po zápase tlieskajú.
Aké meno majú Slováci v zahraničí?
V Rusku napríklad spravil dobré meno slovenskému futbalu Marek Hollý. V Nemecku zase Mintál, Vittek, Karhan. Slováci sa v zahraničí nestratia. Myslím si, že keby sa niekto z našich narodil v Španielsku, hrával by za Real Madrid. Narodili sme sa však na Slovensku a je to iné.
