Bolesť a trauma žien

Obete páchateľov niekedy nepoznajú, často však dochádza aj k znásilneniu medzi blízkymi osobami. "Dokonca minulý týždeň sme riešili ďalší prípad znásilnenia medzi manželmi. Aktuálne evidujeme aj prípad takzvaného vyvráteného znásilnenia," hovorí Mahút. Ide o prípad mladej Žilinčanky, ktorá pred troma týždňami nahlásila, že ju mali znásilniť štyria muži. Polícia v prípade šetrenia znásilnenia postupuje podľa Mahúta šetrne, ale komplexne. Pri bližšom šetrení vyplynulo, že k znásilneniu ženy zrejme nedošlo a následne sa sama priznala, že si znásilnenie vymyslela - zo strachu, že prišla neskoro domov. "V Žiline a okolí nie sú typické miesta znásilnení, ale polícia odporúča vyhýbať sa tmavým opusteným miestam, kde nie sú ľudia, zvlášť po zotmení, týka sa to napríklad žien pracujúcich na poobedných a nočných zmenách," hovorí Mahút. Okrem faktu, že žena sa ťažko ubráni fyzicky silnejšiemu mužovi, na strane páchateľa stojí i moment prekvapenia. "Vo svojej praxi som sa stretla s prípadmi žien, ktoré boli znásilnené pri návrate domov s nákupmi v rukách, inokedy sú obeťou znásilnenia ženy vracajúce sa domov v neskorých nočných hodinách," hovorí žilinská gynekologička Jana Popluhárová. V prípade, že je gynekológ konfrontovaný s pacientkou mladšou než 15 rokov, je povinný prípad sexuálneho zneužitia hlásiť polícii, a to aj v tom prípade, že k pohlavnému styku došlo dobrovoľne.
O znásilneniach prevláda medzi verejnosťou mylná predstava, že väčšinou ide o neznámych násilníkov, číhajúcich v parkoch. Znásilnenia sú však časté aj medzi ľuďmi, ktorí sa poznajú. Igor Mahút hovorí, že žilinskí policajti riešili pred časom znásilnenie v žilinskom hoteli: "Muž a žena sa poznali - strávili spolu večer a na hotelovej izbe začal byť muž vulgárny a opakovane ju znásilnil. U muža pritom išlo už o druhé takéto znásilnenie. Po ňom pripútal ženu a tá vyhodila odkaz von oknom, aby dala vedieť o tom, kde je a čo sa stalo." Trestného činu znásilnenia sa dopustí ten, kto násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto takýmto spôsobom zneužije jej bezbrannosť. Tresty sa môžu zvýšiť, ak dôjde pri takomto čine k ublíženiu na zdraví alebo k smrti. Vtedy sa bežná sadzba od 2 - 8 rokov predĺži až na 10 - 15 rokov.
Polícia pri vyšetrovaní spolupracuje so psychológom. Takým je aj klinická psychologička Božena Doničová: "Motiváciou páchateľov je pocit sexuálneho uspokojenia bez ohľadu na reakcie obete. Svoju rolu pri tom môže zohrať aj pocit menejcennosti páchateľa alebo demonštrácia dominancie. Páchateľmi sú spravidla mladší muži a u vyše 60 percent páchateľov sa konštatuje, že ťažko nadväzujú sexuálne kontakty. Nezriedka ide o duševne narušených ľudí." Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru v Bratislave Magdy Krasulovej k rizikám znásilnení patrí ublíženie na zdraví či usmrtenie, najmä ak obeť kladie odpor: "Na vrchole spoločenskej nebezpečnosti sú sexuálne vraždy. V tomto roku došlo k jednej takejto vražde, od roku 1994 bolo 14 prípadov. Všetkých páchateľov odhalili." O znásilnení koluje viacero mýtov. Jedným z nich je to, že žena nemá provokovať. Faktom však je, že pri obetiach častokrát ide o staršie ženy, ktorých správanie má ďaleko od vyzývavosti. Gynekologička J. Popluhárová si spomína aj na prípad 70-ročnej matky, ktorú znásilnil vlastný syn. Dodáva: "Znásilnenie je nesmierna trauma, s ktorou sa žena vyrovnáva len veľmi pomaly. Je nútená strpieť množstvo veľmi nepríjemných otázok, vrátane polície. Kvôli tomu mnoho žien znásilnenie vôbec neoznámi. I v takom prípade by však žena mala absolvovať gynekologické vyšetrenie, lebo každé znásilnenie je spojené s rizikom neželaného tehotenstva a možným prenosom nákazlivých chorôb. V prípade potreby je vhodné vyhľadať pomoc psychológa." Vyžiadanie podrobnej lekárskej správy teda nemá význam len ako prípadný dôkaz proti páchateľovi, ale aj z hľadiska bezpečnosti pre samotnú obeť.