túto disciplínu priblížil.
Čo je to freediving?
Disciplínu freediving možno rozdeliť na hĺbkové a bazénové. V bazéne sa súťaží v držaní dychu na čas, to je statická apnea. Druhou disciplínou je dynamická apnea. Je to plávanie na diaľku na jeden nádych. Pri statickej apnei pretekár nehybne leží na hladine a snaží sa čo najviac uvoľniť. Dosahujú sa pri nej najdlhšie časy. Svetový rekord je v súčasnosti 8 minút a 23 sekúnd. Ja robím bazénové aj hĺbkové disciplíny. Viac ma však priťahujú hĺbkové. Robia sa na otvorenej vode a sú psychicky aj fyzicky náročnejšie. V nich spočíva aj podstata freedivingu - ponoriť sa čo najhlbšie na jeden nádych. Pri hĺbkovom freedivingu existujú tri hlavné kategórie: konštantná váha, variabilná váha a no limit kategória. Kráľovská disciplína freedivingu je práve konštantná váha. Potápač vopred nahlási hĺbku, do ktorej sa vlastnými silami ponorí pozdĺž lana. Pri ponore si nesmie lanom pomáhať, za to je diskvalifikácia. Po dosiahnutí hlásenej hĺbky odtrhne kartičku so svojím menom a vráti sa vlastnými silami na hladinu. Počas návratu si nesmie pomôcť napríklad odhodením záťažového opasku ani použiť nejaké zdvihové zariadenie (vzduchový vak apod.). S rovnakou hmotnosťou, s akou sa zanoril pod hladinu sa, musí vrátiť naspäť. Aktuálny svetový rekord v tejto kategórii drží Venezuelčan Carlos Coste s hodnotou 90 m. Svoj najlepší výkon som dosiahol 26. mája tohto roku v Chorvátsku a má hodnotu 61,9 metra.
Aký je rozdiel medzi technickým potápaním a freedivingom?
Technické potápanie je snaha dosiahnuť čo najväčšiu hĺbku za pomoci technického vybavenia a dýchacích prístrojov. Freediving je oproti tomu potápanie iba na jeden nádych s minimom výstroja.
Na pretekoch v Šali ste sa naposledy stali majstrom Slovenska...
Celkovo som sa umiestnil na druhom mieste za poľským pretekárom, a tak som sa stal majstrom Slovenska. Moje vlastné slovenské rekordy sa mi však prekonať nepodarilo, pretože som nemal ideálnu prípravu kvôli chorobe.
Výkony, ktoré dosahujete, nie sú bežné. Ako je možné vydržať pod vodou tak dlho?
Dosahovanie extrémnych hĺbok na jeden nádych sa ako každá iná športová disciplína dá trénovať. Čo však odlišuje tento šport od iných, je jeho komplexnosť. Na to, aby bol v ňom človek úspešný, nestačí byť len perfektne fyzicky pripravený, ale musí mať aj pomerne slušné znalosti z medicíny, fyziológie a musí ovládať svoju psychiku. Preto robí veľa pretekárov aj jogu.
Ako dlho sa na preteky pripravujete?
Príprava na výkon trvá približne 40 minút. Začínam strečingom a relaxačnými cvičeniami na upokojenie psychiky a spomalenie metabolizmu. Potom asi 20 minút dychové cvičenia, ktoré majú organizmus nastaviť do modu, v ktorom sa maximálne aktivuje akvatický potenciál. Potom nasleduje zopár ponorov do menšej hĺbky, po ktorých príde maximálny pokus.
Ako sa na preteky sústredíte tesne pred ich začiatkom?
Každý má svoje metódy. Ja sa najlepšie uvoľním pri strečingu a krátkej meditácii. Dostať sa do pohody a maximálnej koncentrácie na pretekoch, kde je plno ľudí a stresu, ja naozaj ťažké a práve táto schopnosť rozdeľuje dobrých a zlých pretekárov. Dôležitá je aj celková psychická pohoda. Ak vás napríklad trápia osobné či pracovné problémy, tak ťažko dosiahnete kvalitný výkon. Rovnako dôležitý je aj kvalitný spánok a špecifická strava, pričom pred pokusom je najlepšie minimálne 5 hodín nejesť.
Nie sú takéto výkony životunebezpečné?
Ak sa dodržiavajú základné bezpečnostné pravidlá, tak nie. Najdôležitejším pravidlom freedivingu, ktoré by mali aplikovať všetci freediveri, či sú to začiatočníci alebo profesionáli, je nikdy nezadržovať dych vo vode bez niekoho, kto ho pozoruje a vie poskytnúť prvú pomoc. Pri freedivingu totiž môže dôjsť k strate vedomia. Ak vám nik nepomôže a nevytiahne tvár z vody, tak sa utopíte. Preto najviac smrteľných prípadov sa nestáva na pretekoch alebo v oceáne, ale práve na bazénoch, kde ľudia často sami pre seba skúšajú, čo dokážu bez toho, aby ich niekto sledoval.
Potápanie asi nie je vhodné ako masový šport. Odporučili by ste ho pre verejnosť?
Freediving nikdy nebude masovým športom. Je to šport pre ľudí, ktorý milujú vodu a pohyb v nej a nechcú byť obmedzovaní nemotornou technikou. Dostanú sa aj bližšie k podmorskému životu a pod vodou sa správajú omnoho prirodzenejšie.
Aká je úroveň tohto športu na Slovensku v celosvetovom meradle?
Myslím, že úroveň slovenského freedivingu je pomerne slušná, najmä vzhľadom na to, že nie sme prímorskou krajinou. Vďačíme za to aj naším západným susedom, ktorý sa podelili s know-how získaným od ich svetového rekordéra Martina Štepánka.
Ako ste sa k tomuto športu dostali vy?
Vždy som miloval vodu. Najprv som robil klasické plávanie, neskôr plutvové plávanie, potápal som asi od 12 rokov. Vždy som rád šnorchloval, a v roku 2002 som na internete zistil, že existuje aj extrémnejšia forma šnorchlovania - freediving.
Kde trénujete?
Spravil som si individuálny tréningový plán, ktorý pozostáva zo suchej a mokrej bazénovej prípravy. S hĺbkami je to horšie. Pri Bratislave chodíme na Košariská, kde je asi v okolí najväčšia hĺbka, no stále je to len 41metrov. Preto som v lete chodil často do Chorvátska, čo je aj z ekonomických dôvodov najlepšia lokalita. Ideálne podmienky na free-
diving sú v Egypte, kde je vynikajúca viditeľnosť, nádherný podmorský život a extrémne hĺbky pár metrov od brehu.
