i na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa pravidiel MZV SR by sa na ďalšiu diplomatickú misiu mohol dostať za dva roky. Veľvyslanec Andrej Sokolík.
Skúste zhodnotiť toto obdobie, čo vám dalo, čo vám zobralo?
Bola to úplne nová skúsenosť a musím povedať, že pre mňa neopakovateľná. Prinieslo mi to strašne veľa. Už to, že som mohol šíriť pozitívne meno Slovenska v cudzine, poznať nových ľudí, poznať, ako funguje diplomacia vo vyspelých krajinách, ako sú Nórsko a Island. Vzalo nám to s manželkou hlavne kontakty na Slovensku, priateľov a známych. Po piatich rokoch znova objavujeme našu krajinu a vraciame sa späť k priateľom. Niektorých sme našli, niektorých už nie...
Dalo by sa porovnať Slovensko s Nórskom? V čom sú podobné, v čom sú odlišné?
To je dobrá otázka. Ale povedal by som to trochu inak. V päťdesiatych rokoch boli obe krajiny približne na rovnakej ekonomickej úrovni, obe viac poľnohospodárske, akurát Nóri mali navyše ryby. A obe dosť chudobné. Potom sme sa oddelili. My sme v päťdesiatych rokoch začali budovať komunizmus, Nóri zasa objavili ropu a plyn a teraz je to jedna bohatá krajina so všetkými atribútmi severských krajín, to znamená s vyspelým sociálnym systémom a výbornými životnými podmienkami pre všetkých ľudí, ktorí tam žijú.
Čo vás v Nórsku najviac oslovilo, čo by ste doniesli sem?
Asi všetko. V prvom rade už spomínaný sociálny systém. Je tam asi 3-percentná nezamestnanosť a aj v prípade, keď vás zo zamestnania prepustia, štát sa o vás postará. Ďalšia vec je napríklad práceneschopnosť. Ak by ste boli dlhodobo chorá, plný plat by ste dostávali celý rok. Ďalej by som doniesol vzťahy medzi ľuďmi. Nie je tam zhon, nie je tam nervozita, ľudia majú čas na seba. A potom ešte možnosti na športovanie. Priamo v meste Oslo a v jeho blízkom okolí sú perfektné trasy na behanie, cyklistiku, lyžovanie, všetko len do 20 minút od stredu mesta. To sú veci, ktoré nám tu chýbajú.
V uplynulých rokoch ste sa do Žiliny často vracali. Čo vás na nej prekvapilo?
Ani tak nič, pretože sme tu boli častejšie, ale po tých piatich rokoch na severe sa neviem zmieriť so špinou. Na uliciach, ale aj vo vzťahoch medzi ľuďmi. Človek si odvykol od podrazov a klamstiev. Tam stále platí, aj v obchodných vzťahoch, dohoda na čestné slovo.
Ako ste trávili v Nórsku voľný čas?
Obaja s manželkou sme športovo založení, a tak sme každú voľnú chvíľku strávili vonku, na lyžiach, korčuliach, na bicykli, kúpali sme sa v mori, i keď je tam trochu chladnejšie ako na juhu. Ale to len vo voľných dňoch. Aj to sa nám v Nórsku páčilo, že tam sobotu a nedeľu skutočne svätia. S priateľmi, s rodinou.
Blížia sa vianočné sviatky. Ako ste ich trávili v Nórsku?
Prežili sme tam vlastne všetky. Mesto bolo prázdne a vždy najneskoršie 23. decembra napadol sneh. Nórske Vianoce nie sú iné ako tie naše. Možno sú viac venované rodine, kostoly, na rozdiel od ostatných dní v roku, sú plné. Ale aj tam už vidieť príliv komercializácie. Ale cítiť tam tú vianočnú atmosféru, Nóri trávia Vianoce väčšinou na chatách.
Čo by ste odkázali Žilinčanom?
Odkázal by som im, hlavne mladým ľuďom, aby rozhodne navštívili Nórsko. Aby tam v práci či na štúdiách prežili dva-tri roky, aby sa pozreli, ako sa dá žiť medzi ľuďmi, ako môžu existovať vzťahy medzi ľuďmi. Môžu sa tam veľa naučiť a potom to preniesť ku nám. Aj v Nórsku, aj na Islande majú teraz veľké možnosti, či už zamestnať sa alebo študovať. Myslím, že tí, ktorí tam sú, nám tam robia dobré meno. Každému by som však odporučil, aby sa pred odchodom naučil aspoň základy nórčiny, ale dohovoriť sa všade dá aj po anglicky.