dáva: "Celé to zrelo postupne. Jedna vec nadväzovala na druhú, v konečnom dôsledku ale rozhodlo to, že budem hrať doma." Vicemajster sveta z roku 2000 v Petrohrade sa po roku vrátil do známeho prostredia. Aklimatizácia by teda preňho mala byť hračkou. "Nemám s tým problém. Všetko mi je tu dôverne známe. Budem sa teda snažiť, aby som sa tu aklimatizoval čím skôr," prezradil. Na prvý zápas nastúpil Hreus v domácom prostredí v piatok proti poslednej Dubnici. Začal vo štvrtej lajne, v priebehu zápasu však prešiel do druhej. "Hral som vo dvoch formáciách. To tretej tretiny totiž tréner zostavu trochu poprehadzoval. Proti Dubnici to však bol nepríjemný zápas, pretože pre nás bolo víťazstvo s posledným tímom tabuľky povinnosťou. Keď v takom zápase favorit nestrelí rýchlo gól, býva to zväčša trápenie a nehrá sa príliš pohľadný hokej. Víťazstvo sme však vybojovali. Teraz je pre nás dôležité, aby si diváci našli cestu na štadión. Keď nás podporia diváci, sila mužstva, ktorá je veľmi vysoká, sa ešte znásobí," dúfa Hreus. Koniec minulej a začiatok tejto sezóny strávil Žilinčan v tíme českej najvyššej súťaže v Litvínove. V extralige nášho západného suseda pôsobí tento rok oveľa viac hráčov z NHL ako na Slovensku. Aké sú v tejto súvislosti najväčšie rozdiely medzi jednotlivými súťažami? "Okamžite mi napadajú dva podstatné rozdiely. V Čechách sú všetky mužstvá, azda s výnimkou Jihlavy, veľmi vyrovnané. Každý dokáže poraziť každého. Trinásty Vsetín napríklad doma porazil Sláviu rozdielom triedy. S tým súvisí aj druhá podstatná vec. Do hľadiska tam chodí oveľa viac divákov. Vyrovnanosť je totiž veľmi napínavá a napríklad do Sazka arény chodí na Sláviu pravidelne 12 - 15 tisíc divákov. To sú návštevy, ktoré mužstvá burcujú k dobrým výkonom. Vyrovnanosť je pre ľudí ťahákom a s návštevnosťou zase súvisí viac financií," uzavrela debatu staronová tvár v tíme MsHK Žiliana Michal Hreus.