"Stretnutie slúžilo na to, aby sme informovali predstaviteľov samosprávy o novom systéme financovania, ktorý predkladáme v rámci dopravnej reformy," informoval George Trabelssie, predseda predstavenstva spoločnosti SIRS, ktorá vlastní 49 percent akcií SAD Žilina. Ten starostov oboznámil s navrhovaným modelom riešenia zlej finančnej situácie dopravcov. "Žiadame o to, aby sa oddelil systém financovania dopravnej obslužnosti a systém sociálnych zliav. Dopravnú obslužnosť si u nás objednáva samospráva a hradená by mala byť podľa kilometrov. Naproti tomu, druhy a rozsah sociálnych zliav určuje štát. My žiadame, aby tieto zľavy aj hradil prostredníctvom sociálnej poisťovne," dodal Trabelssie. V tej chvíli sa medzi starostami rozprúdila vlna nesúhlasu: "Dávate nám nôž na krk. Hovoríte: zaplaťte nám a my budeme jazdiť. Kde na to ale zoberieme peniaze?" zaznelo z radov starostov. Trabelssie sa však nenechal vyviesť z miery: "Pýtajte ich zo sociálneho systému od štátu," reagoval na vlnu kritiky a dodal: "Neprišli sme sem, aby sme od vás pýtali peniaze. Problém je v štáte a ten má peňazí dosť. Nedajte sa opiť rožkom. Peniaze na zľavy, ktoré si objednáva štát, pýtajte od neho." Podľa jeho slov dopravcovia sociálne zľavy nepotrebujú, ale potrebuje ich štát. Čo sa stane v prípade, že sa spôsob financovania neupraví, však zatiaľ konkretizovať nechcel. Vedúci odboru dopravy a komunikácií Žilinského samosprávneho kraja Daniel Škerda reagoval na vzniknutú situáciu slovami: "Náš záujem je, aby sa doprava neobmedzovala a aby cestovné poriadky boli pre budúci rok také, ako v tomto roku. My akceptujeme, že dopravcom sa zvýšili náklady. Musíme si však povedať o koľko, sadnúť si za rokovací stôl a povedať, kde tieto prostriedky hľadať. To, aby sme ich získali znížením dotácií do školstva alebo zdravotníctva, nie je možné." Zastupiteľstvo ŽSK schválilo pre budúci rok rozpočet na dotáciu pre autobusové dopravy o 6 percent vyšší, ako to je v tomto roku, čo predstavuje 126 miliónov korún a navýšenie o 7 miliónov. Aj napriek tomu však starosta obce Dolná Tižina Anton Ďurana vzniesol určité výhrady. "Ak mal ŽSK problémy s financovaním, mal osloviť samosprávu, aby sme veci riešili spoločne. Pokiaľ mám totiž informácie, predstavitelia samosprávnych krajov hodnotili budúcoročný rozpočet kladne aj napriek tomu, že rok 2005 má byť ešte problematickejší ako tento. Zdá sa mi to trošku čudné," hovorí Ďurana a dodáva: "Mne sa zdá, že žiadajú podporu a hovoria, že ide o našich občanov, a ak nebudeme spolupracovať, nebudú autobusy. Veľmi rozmýšľam, či sa majú dať samosprávy vtiahnuť do takejto debaty. My sme s SAD spokojní, vždy nám vychádzala v ústrety. Oslovili nás však s tým, aby sme zľavy žiadali od štátu. Tu už sa ale dostávame do situácie, že ich budeme my dofinancovávať, pretože keď nám dá štát peniaze, my musíme zľavy vykryť." Nakoniec sa starostovia s vedením SAD a predstaviteľmi samosprávneho kraja dohodli na spoločnom vyhlásení, podľa ktorého budú samosprávy dopravcov podporovať. Ich cieľom bude predovšetkým zachovať súčasný počet liniek, nezvyšovať cenu cestovného, neznižovať rozsah sociálnych zliav, financovať výkon vo verejnom záujme z podielových daní VÚC na základe ukazovateľa ceny kilometra a financovať sociálne zľavy adresne priamo zo štátneho rozpočtu.