Chceme vytvoriť živý skanzen

Prvé múzeum ľudovej kultúry vzniklo v prírode na švédskom ostrove
Skanzen v roku 1890. Prvý živý skanzen v Žilinskom okrese
vznikol v roku 2001 v Lietavskej Svinnej.
Doktorke prírodných vied Martinčanke Marte Kubalovej sa splnil jej sen. Hoci bývala v meste, vždy túžila po živote v blízkom kontakte s prírodou. Keď sa po piatich rokoch kariéry vydala, jej manžel dostal v Lietavskej Svinnej starú horáreň, kde sa presťaahovali. Už je tomu šestnásť rokov. "Bývali sme tu na samote pred dedinou, len kúsok od Lietavského hradu. Manžel pracoval v lese, no keď mal 39 rokov, zomrel," hovorí Marta. Mali vtedy už štyri deti. Vďaka nim sa zoznámila s Rasťom Tainom, ktorý mal k prírode tiež blízky vzťah. Zo starej usadlosti spoločným úsilím vytvorili postupne pekný Ekoskanzen. Aj keď boli obaja mestské deti, lákal ich sedliacky život na hospodárskom dvore. Zhromaždili množstvo predmetov, ktoré obyčajní ľudia používali kedysi dennodenne. "Boli sme si pozrieť mnohé skanzeny, kde sme čerpali inšpiráciu. Máme aj veľa starých fotografií. Pred tromi rokmi sme založili občianske Združenie Lietavského panstva. Pomáhajú nám aj nezamestnaní z obce v rámci verejnoprospešných prác." Domácnosť Marty a Rasťa je plná starodávnych vecí. Používajú dobové truhlice a stoličky. Majú tu nástroje ako kolovrátok, krosná, kamenný žarnov, šrotovníky i drevený mangeľ. Zohnali staré žehličky, rumpľu na pranie aj prútené detské kolísky. Na kávovom mlynčeku melú obilie na múku, v kamennej peci pečú chlieb. Kúria nielen ústredným kúrením, ale aj v starom sporáku. V ich kuchyni nájdete dokonca aj klasickú lepivú mucholapku. Zaujímajú ich i ľudové remeslá. Vedia obsluhovať hrnčiarsky kruh a slovanskú pec na vypaľovanie zadymovanej keramiky. Dorábajú kováčsku vyhňu. Zachránili aj sviniansky ľudový kroj, ktorý tu už nik nevie ušiť. Pestujú liečivé bylinky, obilie a ukazujú ľuďom jeho spracovanie. V záhrade im rastie pohánka, ľan, kvaky, proso či mak. Len konope chýba, aj keď prv z neho vyrábali nite, dnes by z toho mali nepríjemnosti. "V našej dedine stojí už málo dreveníc," vraví Rasťo. "Chceme zachovať čo najviac z architektúry lietavského panstva. Vonku stojí zvonica, kameňmi vyložená studňa a furmanské vozy. Máme predstavu i nákresy, už to len uskutočniť," plánuje. Od jari do jesene Marta s Rasťom poriadajú rôzne akcie pre deti i dospelých. Trikrát sa pokúsili o zápis do Guinessovej knihy rekordov. Spravili najväčšie vydlabávané koryto na svete, kovaný meč a kravský zvon. Cez leto mávajú prázdninové tábory pre deti z miest. Mestské deti často až tu po prvý raz držia v ruke hrable či motyku. Na vodnom kolese márne hľadali elektrickú prípojku a deti z Ameriky až tu videli na vlastné oči niektoré zvieratá. A tých tu chovajú tiež dosť, všetko od hydiny cez zajace až po jalovičku a jazdecké kone. Väčšina predmetov pochádza od ľudí z obce. Niečo zdedili, iné kúpili alebo vykopali pri stavbe maštale. Niektoré nástroje boli ešte funkčné, iné opravili. Ľudia takéto veci často pália, vyhadzujú, pritom ide už o historické predmety. Sú pre nich vzácne, veď každý jeden bol originál. "Robíme celý deň," vysvetľuje Marta. "Ráno vystrojíme deti do školy, potom obriadime zvieratá. Keď deti prídu, aj oni pomôžu. Proti niektorým moderným výdobytkom doby sme sa dlho bránili, ale ináč žijeme normálne," smejú sa obaja. "Máme internet, perieme v automatickej práčke a chodíme aj do kina. Ľudia sa k nám radi vracajú a my ich radi privítame. Do mesta by sme už nešli, tento spôsob života nám vyhovuje. Chceme našu obec a náš kraj zviditeľniť. Chceme sedliacku kultúru zachovať pre ďalšie generácie. Sme presvedčení, že to má zmysel. A ktovie, raz sa takto budú možno zhromažďovať počítače a mobilné telefóny."