Článok pokračuje pod video reklamou
a ní len jeden človek. Je ním 43-ročný stavebný inžinier Bystrík Paňák. Navštívili sme ho, aby nám porozprával, ako je so svojím nevšedným menom spokojný.
Nikto z mojich predkov sa takto nevolal. Môj otec bol Augustín, mama je Gizela a sestra Lýdia. Prv bolo Bystríkov viac, aj otcovi sa toto meno páčilo. Počas štúdia som žiadneho menovca nikde nestretol. Poznal som však slávneho dirigenta Bystríka Režuchu. Ako chlapec som nemohol nič vyparatiť, lebo si ma každý hneď zapamätal. Volali ma Bystro a to mi zostalo podnes. Mať takéto meno má výhody aj nevýhody. Keď na ulici niekto zvolá "Bystrík!", môžem si byť na sto percent istý, že to patrilo mne. No keď sa ozvem v telefóne Bystro Paňák, často si volajúci myslia, že sa dovolali niekde do krčmy. Ľudia toto meno nepoznajú, niektorí ho v živote nepočuli a väčšinou ani neveria, že také vôbec v kalendári existuje. Často musím vysvetľovať, ktoré je moje meno a ktoré priezvisko. Preto ľuďom ani nezazlievam, keď mi meno komolia, málokto aj napíše po B ypsilon. Stáva sa, že mi príde pošta dvojmo - aj na meno Bystrík Paňák aj na Paňák Bystrík. U lekára mám zdravotnú kartu založenú raz pod B a inokedy pod P. Aj v práci ma rozhlasom vyzývali: "Nech sa dostavia na vrátnicu pán Bystrík a pán Paňák." Meniny oslavujem 11. septembra. Odkedy teroristi zvalili newyorské dvojičky, všetci kolegovia si moje meniny pamätajú. Už štyri roky majú Bystríkovia na Slovensku svoj vlastný klub s členskými schôdzami, správnou radou, stanovami a vôbec všetkým, čo k tomu patrí. Počas roka sa s menovcami kontaktujeme a stretávame na rôznych akciách. Chodíme na miesta, kde sa vyskytuje niečo s názvom Bystrík. Pred dvoma rokmi miestom stretnutia bol kopec Bystrík na slovensko-poľských hraniciach. Bystrík je názov omaľovánky, železničnej výhybky pri Medzilaborciach i potoka pri Spišskom podhradí, v Čičmanoch je rekreačné zariadenie Dom svätého Bystríka. Máme aj svoj vlastný nápoj Bystríkovicu. Toto staroslávne meno patrí medzi prvé kresťanské mená na našom území. Jeho prvým významným nositeľom bol v 11. storočí nitriansky biskup a mučeník svätý Bystrík. Stal sa naším patrónom. Jeho podobizne sú súčasťou mnohých chrámov. Tristoštyridsaťpäť Bystríkov je dôkladne roztrúsených po celom Slovensku. Po Bratislave žijú naviac (11) v obci Liptovská Teplička. Sú medzi nami všetky možné profesie aj povahy. Škoda, že naše stretnutia bývajú vždy cez víkendy. Práve vtedy bývam totiž s deťmi na futbalovom zápase. V Žiline-Bánovej som vedúcim mužstva mladších a starších žiakov. Rád by som sa s menovcami častejšie stretával, viem, že v Lietavskej Svinnej žije jeden 13-ročný Bystrík a s jedným sa aj zdravíme, no nič viac o sebe nevieme. Ináč som so svojím menom spokojný, zmeniť som ho nikdy nechcel, aj keď synom sme dali radšej mená Michal a Tomáš. Text a foto:
