aratum), ktorá sa volá aj strašilka. V austrálskych lesoch, kde voľne žije, ju ťažko rozoznať od suchého listu. "Moja strašilka - samička meria 15 centimetrov," hovorí Zdenko. "Keď sa cíti ohrozená, zaujme obrannú polohu škorpióna, zohne chvost a napriami svoje tŕňovité nožičky, ale neublíži. Má malé krídelká, no u strašiliek lieta len samček. Teraz je práve plná vajíčok, v prírode ich vystreľuje aj niekoľko metrov ďaleko. Do terária ich znesie stovky, mladé sa vyliahnu až po polroku. Aktívna je v noci, cez deň sa len kníše na konáriku." Zdenko strašilku kŕmi černicovými a malinovými listami, tie má najradšej. V zime je odhodlaný vyhrabávať ich hoci aj spod snehu.