esačnú pomocníčku. Na stráženie sa veľmi neosvedčila, predsa je to len mierumilovné plemeno, ale už vie podať zo zeme fajku, zápalky a po lese mu nosí košík s hubami. Ďalej každý pondelok, štvrtok a sobotu presne o siedmej ráno odchádza úplne sama s košíkom na mlieko. Tam nesie prázdne fľaše a naspäť plné. Pracovník, ktorý mlieko po dedinách autom rozváža, sa tiež nad neobvyklým zákazníkom nepozastavuje. Ale to je už štvrť na osem a dedko Ondrej opäť vkladá Lajke do pysku košík a chystá ju do obchodu na nákup. Aby nešla naprázdno, posiela predavačkám po nej zopár jabĺčok. Po ceste Lajka rýchlo prepletá nôžkami, ani sa len neobzrie, však na nákup nejde prvý raz. O pár minút vojde pokojne do predajne. Nemôže sa ani slušne pozdraviť, veď má plné ústa. Tety predavačky sú na ňu tiež zvyknuté, namiesto jabĺčok má teraz Lajka v košíčku pol chleba, šesť rožkov, kilo hladkej múky a - pol kila klobás. Bola to len chvíľka a labradorka si už hrdo cupitá naspäť domov. Na svojej ceste s nákupom si nevšíma potulné dedinské mačky, zvedavých psov, ba dokonca ignoruje aj tie voňavé klobásky, ktoré sa jej hompáľajú tesne pod citlivým ňufákom. Spokojná Lajka sa zastaví až doma, kde vzorne nákup odovzdá do rúk domácej gazdiny pani Danechovej. A dedko Ondrej? Ten si pokojne bafká svoju fajočku pod jabloňou a teší sa zo života a zo svojej vnučky - štvorročnej Kvetky.
Čarovná Špajza
Nám. Matice slovenskej 4262/22
Dubnica nad Váhom