V Žiline na Kamennej ulici sa 15. októbra stala vážna dopravná nehoda, kde našla smrť 28-ročná Silvia Dzurilová zo Žiliny. Večer okolo 22.00h narazil do nej a jej priateľa Martina 23-ročný vodič, ktorý išiel na favorite, údajne neprimeranou rýchlosťou. Tragická nehoda poznačila všetkých, ktorí Silviu poznali. Dnes jej hrob zdobí množstvo kytíc a vencov, ktoré jej priniesli rodičia, priatelia a známi. Silviin otec Andrej Dzurila (na snímke) nemôže stále uveriť, že už nie je jeho dcéra medzi živými.
Silvia išla v ten večer domov so svojím dlhoročným priateľom Martinom. Necelých 50 metrov od zamestnania ju však čakala smrť. Otec Andrej Dzurila s veľkou úzkosťou rozpráva o osudnej noci: "Dcéra išla v piatok poobede do služby. Keď neprichádzala domov, mysleli sme si, že je u priateľa. V noci okolo 2.00 h zazvonil zvonček. Manželka mi povedala, že si niekto robí srandu a hovorí, že prišli policajti. Zvonenie však neprestávalo, a tak sme otvorili. Policajt sa nás spýtal: "Kto vám je Silvia Dzurilová?" Svorne sme povedali, že dcéra. Dodal: "Mám pre vás smutnú správu. Došlo k dopravnej nehode a vaša dcéra je mŕtva." Nechceli sme tomu veriť. Celú noc sme s manželkou plakali. Ráno sme v nemocnici zistili, že Silviin priateľ, s ktorým chodila šesť rokov, je po nehode ťažko zranený. Bola to veľká láska, to človek vycíti. V našej bolesti nám veľmi pomohli ľudia. Cítili sme, že s nami súcitia. Chcel by som sa poďakovať pánovi farárovi Ďungelovi a Saleziánom, ktorí sa postarali o dôstojnú rozlúčku pre našu Silviu." Slzy, ktoré mu stekali po tvári, svedčili o tom, čo prežíva nielen on, ale aj celá rodina. "V žiali a smútku, ktorý našu rodinu postihol, som sa, aj keď s tým manželka nesúhlasila, vybral na miesto nešťastia, kde dcérka pracovala, a urobil som tam niekoľko fotiek. Bola veľmi obľúbená, o tom niet pochýb. Je však už zbytočné vyzdvihovať jej klady. Som z toho otrasený a ťažko sa mi o tom rozpráva." Priamou svedkyňou tragickej nehody bola aj Silviina kolegyňa a priateľka Miriam. "Pamätám si, že sme sa ešte chvíľu zhovárali a smiali pred prácou. Čakali sme na chlapcov. Mala som však veľmi zvláštny pocit. Stále ma niečo ťahalo, aby som už išla na autobus. Rozlúčila som sa so Silviou. Neviditeľná sila ma donútila odísť o minútu skôr. Ona išla tak minútku za mnou. Ešte stihla na mňa zakričať. Otočila som sa a v tom som počula ten náraz. Vyzula sa jej topánka, vtedy som už cítila, že je zle. Chalani z toho auta im pomáhali. Nechcela som si pripustiť, že je to Silvia a Martin. Stále som si nahovárala, že na tej ceste zrazilo niekoho iného. Keby existovali zázraky, tak by som si želala, aby sa to nikdy nestalo. Silvia bola človek s veľkým srdcom. Mala nákazlivý smiech. Ešte aj na pohrebe som stále dúfala, že sa stane zázrak. Ak si dobre pamätám, na budúci rok cez prázdniny chceli mať svadbu, dlho spolu chodili. Je to hrozné, bez nej je naozaj ťažko, veľmi nám chýba." uzatvorila Miriam. Majiteľ firmy, v ktorej Silvia pracovala, k celej veci dodal: "Pracovala u nás krátko, ale aj za ten čas sa vypracovala na vedúcu smeny. Bol som s ňou veľmi spokojný a mrzí ma, čo sa stalo." Kolegyňa Iveta spomína: "Dozvedela som sa to cez telefón, bol to jednoducho šok. Človek, ktorého ste poznali, tu zrazu nie je. Bola veľmi usmievavá, priateľská a spoločenská." Tragická udalosť sa hlboko dot- kla predovšetkým rodičov, priateľa Martina, všetkých Silviiných blízkych a kolegov. Všetci považujú Silviinu smrť za "zbytočnú", ktorej by sa dalo predísť, pretože iba stotina sekundy stačila na to, aby títo ľudia neprišli o milovanú osobu.
