•Christian Potiron (1977) pracuje v občianskom združení Truc sphérique v Žiline. Na Slovensko prišiel ako dobrovoľník v rámci programu Európskej únie.
•Tsugio Maeda (1933) je od roku 1996 čestným šéfdirigentom Štátneho komorného orchestra Žilina.
•Na koncerte k otvoreniu novej sezóny ŠKO Žilina vystúpila pod dirigentskou taktovkou T. Maedu aj významná japonská sopranistka Yu Akaike (1973).
•Trom cudzincom, ktorí našli svoj prechodný domov v Žiline, sme položili tri otázky.
Kedy ste prišli do Žiliny prvýkrát a spomeniete si na svoje vtedajšie pocity?
T. Maeda: Bolo to v roku 1990, po koncerte vo Viedni, kde som sa zoznámil so žilinským orchestrom, ktorý na mňa veľmi zapôsobil. Spočiatku boli vzťahy medzi mnou a orchestrom na profesionálnej báze, ale postupom času sme si k sebe našli cestu a dnes si veľmi dobre rozumieme. Sme ako jedna rodina a tento kolektív mám veľmi rád. Spomínam si na príchod do Žiliny, bolo to krátko po páde Berlínskeho múru, takže atmosféra bola ešte pomerne socialistická, ovzdušie mi pripadalo sivé.
Christian: Po prvýkrát som prišiel na Slovensko a do Žiliny pred dva a pol rokom. Prvé, čo na mňa vplývalo, bola rozdielna kultúra, to samozrejme, a aj jazyk. Nič som nerozumel a pamätám sa, že keď som cestoval vlakom do Žiliny, skoro som nevedel, kde mám vystúpiť. Po anglicky vedel málokto a po francúzsky ešte menej.
Čo hovoríte na slovenskú kuchyňu?
T. Maeda: Slovenská kuchyňa je špecifická, úplne odlišná od japonskej. V reštauráciách sa mi páči príjemná atmosféra. Mal som bryndzové halušky, tie mi chutili. Ale najviac zo všetkého mi chutí vaše pivo, ktoré máte naozaj dobré. Keby som však mal úprimne odpovedať, viac mi chutí naša, japonská kuchyňa. Naše jedlá sú inak pripravené, ich chuť je jemnejšia.
Y. Akaike: Slovenská kuchyňa je zvláštna, máte tu obrovské porcie. U nás v Japonsku stolujeme celkom inak, máme aj dvanásť chodov, ktoré sú však oveľa menšie aj rôznorodejšie. K jedlám mávate väčšinou len niekoľko druhov príloh, ktoré sú zakaždým rovnaké: paradajky, papriku, šalát - ale to je asi váš vkus, pretože na trhoch som videla veľa rôznych druhov zeleniny a ovocia.
Christian: Vaša kuchyňa mi chutí. Je veľmi odlišná od francúzskej, a možno trochu jednotvárna. Ale to je aj tým, že Slovensko je malé a počet vašich špecialít je primeraný. U nás poznáme jedlá z rôznych regiónov a môžeme ich viac obmieňať. Ale bryndzové halušky sú dobré, rovnako som si u vás navykol jesť napríklad kapustu, ktorú podľa mňa vo Francúzsku nerobia dobre. Mal som veľké šťastie, že som už mohol spoznať aj klasickú domácu kuchyňu - to je vždy zaujímavé. Viem si tu nájsť aj chutné vína a v pive nás isto „pretromfnete“.
Na čo sa tešíte najviac domov - čo tu nemáte?
T. Maeda: No, musím sa priznať, že okrem svojej práce, na ktorú sa už teším, je to aj náš národný šport sumo, ktorý s obľubou sledujem. A samozrejme, je to aj rodina, moja manželka.
Y. Akaike: U mňa je samozrejme tiež na najprednejšom mieste moja rodina, priatelia, na ktorých sa veľmi teším.
Christian: Samozrejme, že sú to priatelia, blízki ľudia... Môj brat tu za mnou síce bol, ale doma je doma. Francúzština mi až tak veľmi nechýba, všímam si, že v Žiline je čoraz viac cudzincov a začínate sa otvárať svetu. Ale istotne by som si pochutnal na našom syre či viedenskom pečive, ako kroasany a bagety, ktoré vedia dobre urobiť len v Paríži.