Vaše meno je okrem reklamného mága spájané s peniazmi, nehnuteľnosťami, ženami. Ako trávite chvíle oddychu, sme sa mohli dozvedieť z rôznych bulvárnych časopisov. Ako však vyzerá váš bežný pracovný deň? Ako sa zarábajú peniaze? Možno inšpirujete mnohých nezamestnaných v našom regióne...
Médiám sa podarilo vytvoriť dojem, že som nesmierne bohatý voľnomyšlienkar, ale skutočnosť je úplne iná. Každé ráno najskôr cvičím alebo behám tak do desiatej hodiny, a potom sa venujem práci. Možno nie som typickým príkladom vystresovaného podnikateľa, ktorý má neustále pocit, že je nenahraditeľný a že pokiaľ nebude pracovať minimálne šestnásť hodín denne, tak sa stane nezaujímavým. Takže ten deň vyzerá tak, že chodím na rôzne stretnutia, diskutujem s ľuďmi a spoločne hľadáme priestor, kde by sa dal urobiť nejaký obchod. Peniaze sa zarábajú aj ľahko aj ťažko, nedá sa to nejako striktne povedať, ale na Slovensku je to určite veľmi ťažké. Napriek tomu, že nás médiá zahlcujú úspechmi slovenskej ekonomiky a ilúziou vynikajúcich podmienok pre malých a stredných podnikateľov. Osobne si myslím, že je to klamstvo a malí a strední podnikatelia to majú veľmi, veľmi ťažké. Ale snáď taká malá rada. Treba mať otvorené oči, pozorne vnímať prostredie a okolie, v ktorom sa človek pohybuje, a potom dostane určite veľa inšpirujúcich nápadov. Z nich musí vybrať ten správny a potom sa už len pustiť do jeho realizácie. Pri troške trpezlivosti sa úspech dostaví.
Máte niekedy pocit, že vám niečo chýba k šťastiu? Ak áno, prezraďte, čo to je. Mám. A často. Je mi ľúto, keď sa pozriem na moju krajinu a keď ju vidím smutnú, ľudia sa netešia a ako keby z nej vyprchala radosť. Je zlé, keď v krajine vládne blbá nálada.
Vaša práca sa spája s ľuďmi. Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí. Nepristihnete sa niekedy pri myšlienke, že by ste sa chceli ocitnúť na pustom ostrove ako Robinson Crusoe?
Máte pravdu. Stýkam sa s množstvom ľudí a niekedy je to skutočne vyčerpávajúce, ale na druhej strane to mám rád. Milujem opustené ostrovy, ale sám tam človek dlho nevydrží, a preto je na takom ostrove rád s ľuďmi, ktorých miluje, ktorí sú mu blízki a s ktorými mu je dobre. Potom je na takom ostrove človek aj šťastný.
Pochádzate zo Zákopčia, dedinky na Kysuciach. Môžete si trochu zaspomínať a opísať nám nejakú príhodu z detstva, ktorá sa vám hlboko vryla do pamäti?
Ako dieťa som trávil všetky prázdniny v Zákopčí. Ťažko mi je spomenúť si na nejakú konkrétnu príhodu, lebo všetko, čo sme tam ako deti robili, bolo fantastické. Ale aspoň niečo. Spomínam si, že som dokázal hodiny presedieť v kováčskej dielni a pozerať sa na podkúvanie koní.
Pred tromi rokmi ste kúpili rodičovský dom svojho otca v spomínanom Zákopčí. Vraj tam plánujete penzión s reštauráciou. Kedy chcete začať s realizáciou tohto projektu?
Áno, kúpil som rodičovský dom a rád by som tam vybudoval malý penzión aj s reštauračným zariadením. S realizáciou projektu by som chcel začať v roku 2005. Verím, že sa mi to už konečne podarí, lebo doteraz som nemal čas sa tomu venovať. Počítam s tým, že pri jeho realizácii, ale aj prevádzke budú zamestnaní miestni občania.
Povráva sa, že ste nielen reklamný mág, ale aj gurmán, ktorý si vie pochutiť na dobrých jedlách. Prezradíte nám svoje najobľúbenejšie jedlo? Viete si niečo „ukuchtiť“ aj sám? Povedzte recept „Flašíkovej pochúťky“?
Varenie mi nerobí problém. Trúfnem si uvariť čokoľvek, ale nejaký zvlášť obľúbený recept nemám. Ale táto vaša otázka ma inšpirovala a zamyslím sa nad nejakým receptom, ktorý by bol špecialitou penziónu.
Aké je vaše životné krédo a čo by ste odkázali našim čitateľom?
Skôr životný postoj ako krédo. A je to ži a nechaj žiť, ktorým sa snažím riadiť celý život a potom snáď veriť vlastným schopnostiam, mať pokoru, nezávidieť a čo je úplne najdôležitejšie, dokázať mať ľudí rád a venovať im vždy úsmev.
