Po kom ste zdedili takúto výšku? Ťažko povedať. Môj otec má 180 a mama 175 centimetrov. Ale mamin otec meral 190 centimetrov. Naši mali zo mňa radosť, keď som tak utešene rástol. Doteraz máme na zárubni čiarky. Keď som sa narodil, mal som pol metra, ale nad svojich rovesníkov som vyčnieval už na základnej škole. Sedával som vždy vpredu, lebo mi nohy pod lavicou zavadzali. Ak sme na telocviku stáli v rade podľa veľkosti, vždy som bol vpredu. Keď všetci okolo mňa prestali rásť, ja som ešte pokračoval. Aj som sa pýtal, kedy sa to zastaví. V pätnástich som bol vyšší ako môj otec a rásť som prestal až v sedemnástich. Je to zaujímavé, aj moja sestra má už 152 cm a má len desať rokov.
Má to výhodu, byť taký vysoký? Ako sa to vezme. Občas mi ľudia závidia. Z výšky mám prehľad ďaleko dopredu. Jablká môžem zo stromu oberať aj bez rebríka. V predajni občas podávam predavačkám tovar z horných regálov. A každý si ma ľahko všimne a zapamätá.
Tých nevýhod je asi viac, však? To áno. Kvôli výške som všade hneď aj stredobodom pozornosti. S tými dlhými nohami vyzerám skôr smiešne, keď sa veziem na bicykli alebo motorke. Ťažko vojdem do telefónnej búdky či do výťahu. V aute musím mať sedačku úplne vzadu a vystúpim z neho vždy dolámaný. Veď sa každý aj čuduje, ako sa doň dostanem. O sedačkách v autobuse ani nehovorím. Radšej v ňom stojím, najlepšie na schodoch. Hrôzu prežívam aj v kine. Sediacim za mnou zavadziam a nohy musím mať vystrčené do uličky. Doma mám posteľ od steny k stene, ale ak spím niekde na chate, trčia mi z nej nohy. Ani do vane sa nevmestím. Sporák mi je nízky a voda v bazénoch málo hlboká. Pri rýľovaní ma bolí chrbát, lebo som stále zohnutý. Všetci známi sú odo mňa nižší. Často sa stáva, že na ulici niekoho prehliadnem a potom mi dohovárajú, či som namyslený. To by mi tak nevadilo, horšie je, že som si už veľakrát poriadne tresol do hlavy. A keby som potreboval barly, neviem, či by pre mňa zohnali. Ťažkosti mám tiež s obliekaním. Vždy sa nachodím, kým kúpim niečo na seba. Obleky a nohavice na moju veľkosť v obchodom hádam ani neexistujú. Ešteže moja priateľka Zdenka je krajčírka a rada mi vždy niečo ušije. Mimochodom, ona meria 160 centimetrov. Topánky nosím desiatky, s tými problémy nemám. Ale keď si obujem s hrubými podrážkami, zase som o nejaké tri centimetre vyšší.
Nerobia si z vás ľudia žarty? Občas si zo mňa uťahujú, „aký je hore vzduch“ alebo sa pýtajú, či som všade taký veľký. Volajú ma Žirafa alebo Dĺžeň. Ľuďom sa ťažko so mnou rozpráva. Niektorí radšej stoja na schodoch, lebo ináč majú hlavu vyvrátenú dozadu.
Pri svojej výške ste pomerne štíhly... Vážim len sto kíl. Zjem síce veľa, ale mám dostatok pohybu. Podnikám v rodinnej stavebnej firme, tak sa dosť nachodím. Cez víkendy potom robím už siedmy rok futbalového rozhodcu vo štvrtej lige.
Chceli ste byť niekedy ešte vyšší? So svojou výškou som spokojný, mohlo to byť horšie. Sú aj vyšší, ako ten Bratislavčan s 219 alebo Ukrajinec s 253 centimetrami. Zvykol som si, že každý na mňa pozerá zdola. S priateľkou teraz prerábame chalupu a tam si už všetko prispôsobím svojej výške – vaňu plánujeme dlhšiu a dvere vyššie. Alebo vybúrame rovno oblúky.