. Vtedy svoj boj prehral. V piatok minulý týždeň sme Mariána Kočnera zastihli v Nededzi na stretnutí so zástupcami petičných výborov.
Marián Kočner
Vedeli ste pred tým, ako ste sa začali angažovať v celej záležitosti, kde leží Teplička, alebo Nededza? Priznám sa, že som to nevedel. Prečo ste sa teda rozhodli kúpiť pozemky práve tu? Mal som pocit, že arogancia moci a ministerstva hospodárstva zosobnená ministrom Ruskom a jeho prístup k ľuďom nie je korektný. Nevadí vám, že na pozemkoch, ktoré ste tu kúpili, prerobíte? Nepredpokladám, že by som na nich prerobil. Predpokladám, že za ne dostanem minimálne takú cenu, ktorú som za ne dal. Možno ešte vyššiu. Máte teda záujem skupovať na okolí ešte aj ďalšie pozemky? Nie. Viem však o tom, že určité spoločnosti z Bratislavy sa snažia skupovať ďalšie pozemky pre tzv. obslužné stavby, ktoré pri fabrike vyrastú a ponúkajú cenu 280 korún za meter štvorcový. Samozrejme je to cena, na ktorej budú chcieť v budúcnosti ešte zarobiť. Existuje možnosť, že by Kia zo Slovenska odišla. Čo potom spravíte s vašimi pozemkami? Pozemky mi zostanú, ale zostanú aj firmám Govinvest I. a Govinvest II. Suma, ktorá sa investovala do výkupu pozemkov a vývozu ornice, sa v tejto chvíli blíži k miliarde. Treba sa potom spýtať, kto za to bude zodpovedný. Veď to budú peniaze vyhodené von oknom. Ja si však nemyslím, že Kia postaví fabriku niekde inde, pretože také luxusné podmienky, ako jej boli vytvorené na Slovensku, jej žiadny štát na svete nedá. Rád by som ale dodal, že pri jednom z posledných vyjadrení primátor Ján Slota povedal, že budú vlastníkom ponúknuté pozemky, na ktorých môžeme pestovať zemiaky a mrkvu a potom si ju môžeme vopchať do zadnej časti tela. Ja som to skúšal. Zemiak sa mi tam nezmestil a pri mrkve som nevedel, či vňaťou dnu, alebo von. Budem sa to musieť Jána Slotu opýtať. O čom ste v piatok s predstaviteľmi petičných výborov rokovali? Oboznámil som ich s tromi právnymi krokmi, ktoré pripravil náš právny zástupca. Jeden sa už udial. Odvolali sme sa proti územnému rozhodnutiu. Na budúci týždeň by malo ísť podanie na generálnu prokuratúru, ktoré by sa malo týkať nesúladu zákona o významných stavbách s ústavom. Budeme žiadať, aby sa podaniu venoval ústavný súd. Pripravuje sa tiež predbežné opatrenie a žaloba na zamedzenie prístupu na pozemky, ktoré patria vlastníkom.
Do hry zvanej Kia vstupuje v týchto dňoch ďalší hráč. Je ním iniciátor občianskej iniciatívy „Sami občania sebe“ (OI SOS) Radoslav Olašák z Mojša. Prostredníctvom nej vyzýva všetky zainteresované strany, aby čo najskôr našli vzájomne prijateľný kompromis a svojimi jednostrannými požiadavkami neohrozili zmluvne dohodnuté investície a tým nepoškodili hospodárstvo a ekonomické záujmy žilinského regiónu a Slovenskej republiky.
Radoslav Olašák
Na Slovensku nebýva zvykom vytvárať podobné iniciatívy a angažovať sa v celospoločenských problémoch. Prečo sa rozhodli angažovať sa vo veci, ktorá sa vás priamo nedotýka? Ale investícia sa ma predsa dotýka. Aj zástupcom petičných výborov som povedal, že zo stretnutia budeme musieť ísť po ceste, ktorá je obecná. Keď sa pre nedostatok obecných financií rozpadne, môžeme si na nej nohy dolámať. Je to problém, ktorý sa ma síce bytostne nedotýka, ale keď ho otočíme takto, tak je to aj môj problém. Je nutné si uvedomiť, o čo všetko môžeme prísť. Treba sa prísť pozrieť do dedín, ako vyzerajú. Uvedomujem si, že tu budem žiť a keď tu budem žiť, chcem, aby všetko fungovalo. Čo vás teda viedlo k vytvoreniu iniciatívy? Máme pocit, že obe strany sa dostali do takého stavu, keď nie sú schopné sadnúť si za jeden stôl, rozprávať sa a hľadať riešenia. Obe strany dnes uznávajú, že sa rokovanie zle rozbehlo a majú problém vrátiť sa do normálneho stavu a nájsť kompromis. Na začiatku sa veľa hovorilo o nových pracovných príležitostiach a rozvoji regiónu. Dnes o tom už nikto nehovorí. V čom vidíte hlavný problém? Problém je v komunikácii. Je potrebné trpezlivo vysvetľovať priority. Ľudia dnes nepátrajú po skutočnom stave vecí. V súčasnosti do výstavby investuje len slovenská strana. Ľahko sa môže stať, že najvyšší šéfovia Kie dajú pokyn, aby sa pracovníci zbalili a odišli o 300 kilometrov ďalej. Zo štyroch rovnocenných miest si predsa vybrali jedno a nie je pre nich problém zbaliť sa a odísť. Ako by sa malo podľa vás ďalej postupovať? V súčasnosti robíme v dotknutých obciach zhromaždenia. Chceme sa so všetkými obyvateľmi rozprávať, aby pochopili, že prínos automobilky bude ďaleko vyšší, ako si mysleli. Podľa nás je niekoľko možností ako zo situácie vyjsť. Prvá je taká, že vlastníci prijmú ponúkanú cenu a počkajú, ako rozhodne súd. Pri tejto možnosti požadujú vlastníci dostatočnú záruku. Skúsme túto dostatočnú záruku zabezpečiť. Druhou možnosťou je to, že majitelia pozemky nepredajú, ale začne sa stavať s ich súhlasom. Podľa OI SOS, právnikov, stavebného úradu takáto možnosť existuje. Všetci totiž hovoria, že automobilku chcú, tak nech to dokážu činmi. Na cene sa potom môžu dohodnúť.