Dosky, ktoré znamenali svet

s predstavením Evanjeliá detstva - týždeň predtým sa v rovnakom priestore predstavilo pražské divadlo Farma v jeskyni s nemenej pôsobivým predstavením Sonety temnej lásky na podklade života španielskeho básnika Federica Garcíu Lorcu. Oba alternatívne súbory prilákali na svoje predstavenia početnú žilinskú verejnosť – Sonety temnej lásky boli vypredané niekoľko dní vopred. Týždeň medzi oboma predstaveniami viedli spoločne oba súbory tréning pre mladých divadelníkov zo Slovenska, so zameraním na telesný výraz a hlasové techniky.

Tak ako česká Farma v jeskyni, aj poľský Teatr ZAR narába so špecifickými divadelnými technikami a jeho Evanjeliá detstva mali blízko k rituálu (po predstavení sa napríklad netlieska). Odozva obecenstva bola priaznivá a nás zaujímalo, ako charakterizujú svoju netradičnú divadelnú kompozíciu členovia súboru Teatr ZAR. „Fragmenty o predtuchách nesmrteľnosti zo spomienok z raného detstva. Rozprávanie o ďalšom osude tela - po láske, ponížení a smrti. Je to vlastne príbeh o zmŕtvychvstaní.“ Impulzom k vzniku divadelnej kompozície bol podľa autorov záujem o korene kresťanstva. Z prvotných apokryfických evanjelií vybrali texty a základnú tematickú linku - vzkriesenie Lazára prostredníctvom jeho sestier Marty a Márie. Zaujímavým bol celý proces tvorby: súbor absolvoval niekoľko expedícií k starým kresťanským kostolom a komunitám Gruzínska, Bulharska a Grécka. Tu objavili tradíciu viachlasných piesní siahajúcu ešte pred príchod kresťanov. Najdôležitejšími pre projekt sa ukázali piesne Svanov, malého etnika obývajúceho najvyššie časti gruzínskeho Kaukazu. Svanovia si uchovali tradíciu pohrebných piesní ešte zo začiatku nášho letopočtu, možno najstarších zachovaných viachlasných piesní na svete vôbec. „Archaický spev Svanov i piesne z Atosu, pravoslávnej republiky mníchov v Grécku nemajú obdobu v európskej hudbe. Spolu s telom herca sú základným výrazovým prostriedkom predstavenia,“ komentuje jeden z organizátorov predstavenia, člen Truc sphérique Robo Blaško. Predstavenie, ktoré malo premiéru v októbri 2003 v Brzezinke pri Wroclavi, režíruje Jarosław Fret. „V predstavení nám nešlo o rýdzo náboženskú polohu... Témy, ktorými sa zaoberá biblia, sú večné, mám na mysli život, ale aj smrť,“ hovorí J. Fret. Divadelný tréning pre 12 mladých slovenských divadelníkov viedli s režisérmi poľskí aj českí herci z oboch súborov. Podľa slov J. Freta bola spolupráca dobrá, keďže tieto dva súbory sa navzájom poznajú už z predošlého účinkovania. Režisér Sonetov temnej lásky Viliam Dočolomanský k tomu podotkol: „Program oboch divadiel bol realizovaný na základe podpory Medzinárodného višegrádskeho fondu v spolupráci s Truc sphérique a zahŕňal divadelné tréningy, predstavenia, aj našu vzájomnú spoluprácu v Poľsku, Slovensku a Čechách.“ Vyústenie celého projektu s názvom Divadlo ako ľudské miesto bolo práve v Žiline a jeho poslaním bolo počas divadelného tréningu a cez vystúpenia otvoriť priestor pre slovenského diváka a mladých divadelníkov, ktorí sa chceli zoznámiť so špecifickým spôsobom tvorby. „V rámci tréningu sme zdieľali spôsoby divadelnej práce, ktorú používame obaja, to značí aj Farma v jeskyni aj Teatr ZAR,“ hovorí V. Dočolomanský. Účastníci tak mali možnosť nahliadnuť do zákulisia a do spôsobu, akým sa utvára divadelný výraz. Podľa Mareka Adamova z Truc sphérique patrili obe predstavenia medzi špičku toho, na čom sa v tomto roku v oblasti divadla podieľali a spoluprácu so súbormi nepovažuje za ukončenú: „V budúcnosti by sme chceli inscenovať ďalšie predstavenie Farmy v jeskyni priamo v našej Stanici Žilina-Záriečie. Rovnako by sme chceli dostať do Žiliny aj ďalšie kvalitné predstavenia z divadelného sveta, ktoré svojím originálnym spôsobom poňatia môžu predstaviť nové pohľady na život a súvislosti v ňom.“