Je rodený Žilinčan, mesto pozná dobre. „Bývam s mamou na Vlčincoch,“ hovorí Maroš. „Kamelota som začal robiť dávno, dlho som predával v Žiline. Za ten čas som predával rôzne noviny. Ale podľa mňa je vo všetkom politika. Teraz už nepredávam bežné týždenníky. Prešiel som na iné. Ani už nie som kamelotom, ale distribútorom.“ Dnes Maroš ponúka svoju pomoc martinskému združeniu Priestor pre život, ktoré z predaja bezplatného časopisu podporuje výstavbu kempu ľudí bez domova. „Teraz už nepredávam v Žiline, chodím po iných mestách, mám vybrané štyri lokality, mám rád Trnavu a Nitru, chodím ale aj do Košíc a Prešova. Takže vlastne skoro celé Slovensko... Idem vlakom a zostanem tam celý týždeň.“ Marošova mama pracovala v stavebníctve, jeho otec pôsobí v diplomatických službách - je veľvyslancom v Nórsku. Maroš ho nedávno v Oslo navštívil, do redakcie sme od neho dostali pohľadnicu s pozdravom. „Je to obrovské mesto, väčšie ako Bratislava, krajšie, modernejšie. Je známe, že v Nórsku je vysoká životná úroveň, žijú úplne inak ako my, to sa nedá porovnať. Strávil som tam týždeň, otec mal veľa práce, ale nakoniec sme si to vynahradili.“ Maroš má aj sestru, je vydatá a býva v Ružomberku. Jeho detstvo nebolo najľahšie, prekonal vážnu chorobu. Kamelota robí rád, táto práca ho baví. Dovtedy pracoval v rôznych profesiách, niekde našiel viac porozumenia, inde menej. „Keby som si mal vybrať, chcel by som podnikať... Napríklad mať nejaký svoj malý obchodík a predávať v ňom.“ Medzinárodného festivalu tvorivosti a fantázie pre mladých ľudí s postihnutím i bez neho - Jašidielne, sa zúčastňuje od začiatku a nechýbal ani na tohtoročnom 15. ročníku. Podľa vlastných slov začal o sebe viac rozmýšľať, založil si účet, skúša šetriť. Voľný čas trávi doma. Televíziu veľmi nepozerá, je tam málo vecí, ktoré by ho zaujímali. Prekvapil nás jeho koníček - vyšívanie, skúša rôzne techniky. „A čo by som chcel od života? Nájsť si niekoho blízkeho, s kým by som žil a rozumel si s ním. Ak by som si našiel takú spriaznenú dušu, chcel by som sa oženiť, mať rodinu. Mám už vek na to, aby som sa usadil. A či takú nájdem? Hádam hej.“
