Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Najkrajší kút v šírom svete

Dvadsať rokov v emigrácii prinieslo manželom Lednickým šťastie, jediné, čo im v cudzine chýba, je ich rodina

V nepriaznivých časoch socializmu mnoho ľudí svoju rodnú vlasť opustilo. V túžbe po slobode zanechali rodičov, priateľov, vzdali sa kariéry. Niektorí sa na svojej púti dostali až na iný svetadiel. Tisíce kilometrov od domova odišli aj mladí manželia z Ďurčinej - Anežka a Štefan Lednickí. Od roku 1984 žijú v ďalekej Kanade a na Slovensko chodia len k príbuzným. Toto leto ich navštívili štvrtýkrát.
Kedy ste sa rozhodli z rodnej krajiny odísť?
Štefan:
Keď som bol deviatak, do Kanady emigroval môj starší brat. Za minulého režimu kvôli tomu našu rodinu veľmi prenasledovali. Hoci som sa učil dobre, ledva som sa dostal aspoň na učňovku. Stal som sa elektrikárom.
Anežka: Manžel sa chcel odsťahovať už dávno, len ja som ho zdržala. O západe sme mali protichodné informácie. Oficiálna propaganda hlásala niečo úplne iné, ako vtedy ilegálne rozhlasové stanice. Tušili sme, že pravda je niekde uprostred.
Kto vedel o vašom úmysle?
Anežka:
Takmer celá rodina. Na poslednú chvíľu sme im to oznámili. Báli sa o nás. Keď sme sa lúčili, aj sme si poplakali.
Štefan: V roku 1984 sme boli už tri roky manželia. Bývali sme v Ďurčinej u rodičov. Veľa sme toho nemali, len trojročného syna Števka. Ja som mal dvadsaťšesť, manželka dvadsaťtri rokov. Vybrali sme sa do Juhoslávie, akože na dovolenku.
Ako to, že vás pustili do cudziny, keď ste mali v rodine emigranta?
Anežka:
S tým malým vreckovým by sme sa ďaleko neboli dostali. Boli sme však dohodnutí s manželovým bratom. Tiež prišiel do Juhoslávie a pomohol nám všetko vybaviť.
Štefan: Cez Belehrad sme sa dostali až do Kanady - do Edmontonu, v provincii Alberta. Môj brat tam vtedy bol už desiaty rok a dobre sa mu darilo. Zoznámil nás s tamojším spôsobom života a podnikania.
Kde ste v počiatkoch bývali?
Anežka:
Kým sme si postavili dom, viackrát sme sa sťahovali za prácou aj kvôli deťom. Po troch rokoch sa nám totiž narodili ešte dvojičky Martuška a Anežka a o dva roky nato dcéra Veronika.
Štefan: V Kanade sa ľudia podchvíľou sťahujú za prácou, takže majú stále nových susedov. Práce sme sa nebáli, robili sme, čo prišlo. Ekonomickú školu manželke neuznali, tak si spravila zdravotnú a pracuje v domove dôchodcov. Ja som zostal verný elektrine - v roku 1993 som si otvoril elektrikársku dielňu.
Dohovorili ste sa po anglicky?
Anežka:
Predtým sme sa cudzí jazyk učiť nemohli, aby sme nevzbudili podozrenie úradov. Začiatky preto boli ťažké. Mali sme učebnicu pre samoukov a všade sme chodili so slovníkom. Ale ľudia tam boli k nám milí. Chápali nás, veď v Kanade sú v podstate všetci prisťahovalci. Lásku k slovenčine sme si zachovali. Doma medzi sebou doteraz hovoríme po slovensky. Čítame slovenské knihy a na internete slovenské noviny. Počúvame slovenskú hudbu a rozhlas, pozeráme slovenské filmy. Varíme si slovenské jedlá. V kostole a pri rôznych akciách sa stretávame so slovenskou komunitou. Slovákov je tam veľa, niektorí pochádzajú dokonca tiež z Rajeckej doliny. Chodia k nám slovenskí humoristi i speváci. Naše dcéry sa učia v slovenských školách. Dnes už vieme po anglicky obstojne, len ten prízvuk nám asi zostane navždy.
Štefan: So slovenskými rodinami sa stretávame aj pri športe. Chodíme lyžovať, plávať, hráme futbal. V Edmontone je hokej veľmi populárny. Aj vďake nemu nás tam poznajú. No keď hrá Kanada so Slovenskom, vždy fandíme Slovákom.
Aký ste mali po celú dobu kontakt s domovom?
Anežka:
Prvé roky sme si mohli len písať. Telefón vtedy takmer nik s rodiny nemal. Veľmi nám chýbali. S krajanmi sme sa porozprávať mohli, ale príbuzných sme stratili - bola to veľká daň za našu slobodu. Ale aspoň máme s manželom k sebe bližšie, pretože sme na všetko sami. Bolo to ťažké. Prvé Vianoce som celé preplakala. Vianočné aj mikulášske tradície zachovávame, tak ako predtým, len s tým rozdielom, že nás nikto s rodiny nepríde cez sviatky navštíviť.
Štefan: Naši rodičia a moji bratia boli u nás už viackrát. Boli to vzácne návštevy. Dianie v Československu sme celý čas sledovali. Ani sme nemysleli, že sa to tak rýchlo zmení. V osemdesiatom deviatom roku veľa v televízii ukazovali tie veľké politické zmeny u vás. Tešili sme sa, že budeme môcť príbuzných opäť vidieť.
Kedy ste sa vrátili na Slovensko prvýkrát?
Anežka:
Museli sme počkať do Vianoc 1991, pretože dcéra Veronika bola ešte maličká a chceli sme prísť všetci. Len sedem rokov sme boli preč, ale ten úsek života nám chýbal. Niektorí známi medzitým zomreli, niektoré deti sa narodili, iné dospeli, daktorých sme už ani nespoznali.
Štefan: Odvtedy sme tu boli už štyrikrát, preto vieme porovnať, čo sa tu zmenilo. Ľudia na Slovensku sú dnes samostatnejší, podnikavejší. V technike sa už vyrovnávate západu. Mobilných telefónov vlastníte dokonca omnoho viac ako ľudia u nás. V Kanade necítia takú potrebu medzi sebou komunikovať. Sú pohodlnejší a mobily by im len zrýchlili život. Aj móda je tu vždy popredu oproti Kanade. Niečo by sa malo však urobiť s vašimi diaľnicami, tie sú veľmi dôležité. V Kanade je takisto nemysliteľné, aby niekto pracoval naďalej v podniku, v ktorom mu nedali výplatu.
Neuvažovali ste nad tým, vrátiť sa navždy na Slovensko?
Anežka:
Náš odchod sme nikdy neľutovali. V Kanade sme spokojní, šťastní. Darí sa nám v práci i doma. Na Slovensku sa však stále cítime dobre. Milujeme slovenské hory, prírodu a celú krajinu. Tam, kde teraz žijeme, máme tiež veľké pohoria ale aj roviny s množstvom jazier. Aj čas je tam posunutý o osem hodín. Našim deťom sa na Slovensku veľmi páči. Nadšené sú hradmi a zámkami. Predtým si mysleli, že existujú iba v detských rozprávkach. Chodili by sme sem aj častejšie, ale náš druhý domov je jeden deň cesty vzdialený. S rodinou si často voláme, e-mailujeme, preto nám ani nepríde, že sme tak ďaleko a že tam žijeme už dvadsať rokov.
Štefan: I keď sa nám vždy odtiaľto ťažko odchádza, máme vlastne dva domovy. Dostali sme kanadské občianstvo a nechali sme si aj slovenské. Sťahovať sa naspäť už nechceme. Nemáme toľko energie zvykať si znova. V živote sa začínať veľakrát nedá. Naše deti sú už Kanaďania a bolo by to pre nich náročné. Tak, ako sme ťažko odchádzali my, taký ťažký by bol aj odchod z rodnej vlasti pre nich.





Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 753
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 748
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 208
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 239
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 800
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 689
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 594
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 490
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 468
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 343
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

13 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

16 h
Kapitán Strečna Jakub Beháň v zápase proti Višňovému (2:3). Trio bratov Beháňovcov nastrieľalo z dvadsiatich gólov FK Strečno v jesennej časti viac ako polovicu. Spomínaný Jakub ich dal päť, rovnako aj Marek. Tretí Patrik strelil jeden.

Futbalistom z obce na Váhu patrí až jedenáste miesto.

16 h

Uplynulý týždeň priniesol opäť zaujímavé udalosti.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

18 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

23 h

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

13 h

Už ste čítali?