Ladislav Jurkemik: Hráči musia vedieť preniesť tréning do zápasu
Veľká postava slovenského futbalu Ladislav Jurkemik sa do Žiliny vrátil od reprezentačného mužstva do 21 rokov. Uprednostnil Žilinu, aby sa mohol zúčastniť Champions League. Majster Európy z roku 1976 má však blízko aj k dedinskému futbalu. Rodák z Jacoviec totiž na dedine vyrastal a robil prvé futbalové kroky. Dnes tvrdí, že úpadok slovenského futbalu je celkový a neobišiel ani nižšie súťaže.
Ladislav Jurkemik
Narodený: 20. júla 1953 v Jacovciach, okr. Topoľčany
Zamestnanie: tréner MŠK Žilina
Hráčska kariéra: Inter Bratislava, Saint Gallen
Najväčšie úspechy:
Majster Európy (1976 Belehrad),
tretie miesto na ME (1980)
1. Ako hodnotíte vaše rozhodnutie dať pred reprezentáciou do 21 rokov prednosť Žiline? Bolo v tom viacej okolností, ale o niektorých by som nerád hovoril. Hlavný dôvod bol však ten, že som chcel byť v Champions League. To zavážilo pred reprezentáciou.
2. Javí sa to stále ako jasné rozhodnutie? Keď sa pre niečo rozhodnem, vždy si za tým stojím. Nikdy svoje rozhodnutie nemením. Či je to v kabíne, na ihrisku, alebo mimo ihriska. Teraz som sa rozhodol takto, tak to platí. Ako dlho to bude platiť, to sa uvidí podľa výsledku.
3. Aj teraz ste aktívny futbalista. Zahrali ste si túto sezónu? Registračku mám, ale momentálne na hranie nemám čas. Hrávam len za starých pánov. Súťažne som od príchodu do Žiliny ešte nehral.
4. Trúfali by ste si ešte na ihrisku ponaháňať súčasných hráčov? Ja by som ich ponaháňal, ale len 20 minút. Viac by som to nevydržal. Samozrejme, musel by som mať okolo seba dobrých spoluhráčov, ktorých by som vedel podirigovať. Viem si predstaviť, keby som mal okolo seba pár šikovných chalanov, že by som 20 minút bez problémov odohral. Keď s nimi vydržím behať v Tatrách okolo jazera, tak nemôže byť problém s nimi chvíľu vydržať na ihrisku.
5. Ako sa zmenil futbal od vašich čias? Futbal sa zrýchlil, ale stále platí, že ten, kto ovláda loptu a vie si prihrať, nemá problémy prispôsobiť sa rýchlejšiemu futbalu.
6. Vaše tréningy sú veľmi náročné. Čo chýba hráčom, aby vydržali v tempe 90 minút, ako to vidíme v zahraničí? Nič viac im nechýba, ako preniesť tréningy do zápasu. Je to vôľa prekonať sa v zápase. Keď to dokážu v tréningu, kde mám na nich vplyv a sú pod väčšou kontrolou, musia to vedieť aj v zápase. Nevedia to však a to je ich chyba. Treba aj tvrdšie trénovať. Prípravu sme mali totiž v lete veľmi krátku a ešte to nestačilo na to, aby sme boli takí, ako si to predstavujem.
7. Čiže je to hlavne v hlavách hráčov? Je to v hlavách, ale na Slovensku je to aj v konkurencii. Keď hráč nemá v mužstve konkurenciu, snaží sa futbal zľahčovať. Uľaviť si.
8. Sledujete aj nižšie súťaže? Aká je ich úroveň? Slovenský futbal išiel dole celkovo. Aj na dedinách. Som z dediny a voľakedy sa tam hrával úplne iný futbal. Je to však aj spločnosťou a celkovým vývojom. Platí to nielen pre dediny, ale aj pre malé mestá.
9. Pendlujete medzi Žilinou a Bratislavou, kde bývate. Je to náročné? Nemám s tým problémy. Celý život pendlujem a celý život jazdím. Autom aj lietadlom. Môj život sa odohráva prakticky na cestách. Len v zime je to o trošku horšie. Chodím však vždy načas. Vyrážam aj štyri hodiny pred zápasom. Robil som už oveľa väčšie štreky. Napríklad, keď som hrával v Saint Gallene. Bolo to 850 kilometrov a nerobilo mi to problémy.
10. Ako relaxujete bez futbalu? Snažím sa ísť niekam medzi kamarátov a rád hrávam tenis. Chodím tiež na hríby do lesa.