V malebnom údolí uprostred Rajeckej doliny leží obec Stránske. Z východnej strany ju objíma pohorie Malá Fatra. Patrí k nej aj chatová a záhradkárska oblasť Brezie, Kopanice, Prístavky, Podžiare. Kataster obce hraničí s katastrami Rajeckých Teplíc, Poluvsia, Turia, Martina, Kuneradu a Konskej. Od roku 1991, keď sa obec Stránske osamostatnila, je tu starostom Jaroslav Mitaš.
Obec, ktorá mladne a krásnie
V Stránskom sme boli naposledy pred troma rokmi. Je to dosť dlhý čas na bilancovanie.
Najväčšia zmena je dobre viditeľná. Už vlani v januári sme sa presťahovali do nových priestorov, v novom obecnom dome. Všetko ešte ani doteraz nie je dokončené. Je tu zasadačka, malá telocvičňa, malá spoločenská miestnosť. Zatiaľ nie sú hotové priestory sály na druhom poschodí, ktoré budú slúžiť na väčšie spoločenské udalosti či zábavy. Celá stavba sa začala v roku 1994, doteraz sme tu preinvestovali 10,5 milióna korún. Na úplné dokončenie a uhradenie všetkých faktúr by sme potrebovali ešte asi poldruha milióna. Ak sa nám podarí tieto financie zabezpečiť, chceli by sme obecný dom dokončiť do konca roku 2005. Zatiaľ robíme všetko za pochodu. Poctivý kus roboty odviedli a odvádzajú aj ľudia v rámci menších obecných služieb.
Nebudete žiadať grant z eurofondov?
Nie. Naša obec má na túto stavbu ešte nejaké úverové zaťaženie a podľa smerníc z európskych fondov je vyššie ako požadovaná norma. Pokiaľ nesplatíme tieto úvery, nemôžeme žiadať žiadne peniaze.
Aké sú priority obce?
Samozrejme, dokončenie obecného domu, ale najdôležitejšie pre nás je pripraviť priestor na výstavbu nových domov, aby sa zvýšil počet obyvateľov. Máme rozpracovaný aj územný plán obce.
V obci sme objavili niekoľko domov, kde ponúkajú privátne ubytovanie pre turistov. Má táto aktivita stúpajúci trend?
Myslím, že takéto priváty sú asi tri. V našej obci vydávame spravodajcu, v ktorom sme sa snažili našich občanov trochu usmerniť a posmeliť, aby takúto službu, pokiaľ na to majú priestory a financie, začali návštevníkom obce poskytovať. Neďaleko sú Rajecké Teplice a som presvedčený, že ubytovanie v súkromí sa našim ľuďom začína pomaly vyplácať. Chýbajú u nás síce ďalšie služby, ale to je len začiatok. V obci je veľa možností na krásne vychádzky a výlety do okolia, ako je Medzihorská, Stráňanka, Brezie. V našom katastri je aj malá vodná elektráreň. Z vrchov Diel či Stráň je krásny výhľad na Rajecké Teplice i na Súľovské skaly. Oba využívajú aj lyžiari - bežkári, ktorí tadiaľto prechádzajú z Rajeckých Teplíc do Kuneradu.
Do čoho sa pustíte teraz?
Chceme udržiavať a zlepšovať vzhľad obce. Na budúci rok nás čaká odkanalizovanie obce v rámci intenzifikácie čističky odpadových vôd Žilina. Bude sa to týkať hlavnej ulice v dĺžke asi 2-tisíc metrov. Je reálny predpoklad, že by sa to malo realizovať v nasledujúcich dvoch rokoch. Najväčšou úlohou bude pripraviť inžinierske siete pre výstavbu dvadsiatich rodinných domov na Ulici Záhumnie a dotiahnuť tam elektrinu, vodu a plyn. Veľmi by sme chceli premiestniť aj futbalové ihrisko. To doterajšie je v časti Brezie, v podstate tam prechádzame cez Kunerad, cesta tam trvá dobrú polhodinu. Máme už vytypovanú lokalitu v obci, treba nám však doriešiť vlastnícke vzťahy. Chceme to urobiť aj kvôli mladým, aby mali priestor na šport a vhodné využívanie voľného času.
V škole vždy len po slovensky
Ďalšia vec, s ktorou sa môže Stránske pochváliť, je skutočnosť, že prvá škola tu vznikla už okolo roku 1798. Vtedy tu bola drevená škola, v ktorej učil organista a učiteľ Ján Zinka, neskôr Juraj Szurhaj. Keď drevená škola doslúžila, postavili ľudia novú, murovanú. Do roku 1904 tu chodili aj deti z Poluvsia a deti bohatých ľudí a panslávov z Kamennej Poruby a Rajeckých Teplíc. Aj preto, že v Stránskom sa učilo vždy po slovensky. Dokonca aj v časoch najväčšej maďarizácie. Cez 2. svetovú vojnu bola v škole zriadená nemocnica.
Dnes v Stránskom bojujú o udržanie školy i predškolského zariadenia. Obe zariadenia riadi obec. Prvý stupeň základnej školy navštevuje 54 žiakov, do škôlky ich chodí 25. K obom ešte patrí školská jedáleň, kde varia aj pre dôchodcov. "Do škôlky sme tento rok zobrali všetky deti, ktoré rodičia prihlásili. Niektoré tam však budú len doobeda, pretože kapacita na spanie je len pre 20 detí," zhodnotil starosta Jaroslav Mitaš.
Knižnica - prababička
Stránske, ako jedna z najstarších obcí regiónu, má určite najstaršiu knižnicu. V roku 1870, v čase silného národnostného útlaku ju založil rodák zo Stránskeho Jozef Branislav Ďurjan, učiteľ a národovec. Vtedy sa volala Knižnica cirkevného čítacieho spolku. Bolo v nej viac ako 70 zväzkov kníh a skoro všetky noviny a časopisy. Jozef B. Ďurjan spolupracoval s Maticou slovenskou a viacerými kníhtlačiarmi. On bol v Stránskom aj zakladateľom pomocnej pokladnice, ktorá v ťažkých časoch pomáhala chudobným ľuďom. Dnes obecná knižnica v Stránskom nesie jeho meno. Presťahovala sa do priestorov bývalej požiarnej zbrojnice a neskôr kaplnky. Vedie ju Janka Kasmanová a je otvorená každý štvrtok a piatok od 17.00 do 19.00 h. Z kolekcie 4 700 zväzkov si chodí knihy požičiavať 109 čitateľov. "Aj keď počet zapísaných čitateľov trochu klesol, počet výpožičiek sa zvýšil na 2 880 za rok 2003," prezradila nám Janka Kasmanová.
Zvolili najlepších
Od našej poslednej návštevy v Stránskom sa konali komunálne voľby. Starostom sa stal Jaroslav Mitaš a od neho sme sa chceli dozvedieť, či sa podstatne zmenilo zloženie obecného zastupiteľstva. "V prvom rade sa znížil počet poslancov z deväť na sedem. Z nich sú štyria noví, traja boli v obecnom zastupiteľstve aj predtým. Myslím, že ľudia si zvolili tých najlepších. Prvýkrát sa stalo, že bolo viac kandidátov ako poslaneckých postov, a tak si mohli naši občania vyberať. Sú to správni ľudia na správnom mieste. Snažia sa pomáhať pri rozvoji obce, na druhej strane prinášajú do zastupiteľstva pripomienky spoluobčanov."
Jednou vetou...
•Stránske patrí medzi najstaršie obce regiónu, už v roku 1228 tu bola fara a drevený kostol.
•Spočiatku patrila pod hrad Strečno, neskôr sa stala súčasťou Lietavského panstva.
•V roku 1848 dal zemepán, gróf Juraj Thurzo vybudovať neďaleko obce tri rybníky na chov pstruhov a kaprov.
•Erb obce vznikol podľa nedatovanej pečate, ktorá bola použitá v roku 1774.
•Je na ňom patrónka miestneho kostola sv. Helena, na hlave má cisársku korunu a v rukách drží kríž. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1798 žilo v tom čase v Stránskom 706 ľudí.
•Dnes má obec 687 obyvateľov, stojí v nej 175 obývaných domov.
•Najstarším je Ľudovít Chrachala, ktorý sa narodil v roku 1911, najmladším zasa Adam Lihocký, ten nemá ešte ani mesiac.
Prečo je Stránske Stránske?
Zaujímavá je aj história vzniku názvu obce Stránske. Keď v 13. sto-
ročí rabovali Tatári, ľudia si zvykli svoje obydlia stavať radšej v údoliach, "stranou" od hlavnej cesty. A pretože dolina, v ktorej je Stránske, je obklopená stráňami, etymológia je jasná. Tu je pozoruhodné aj úradné maďarské pomenovanie z rokov 1907-1918. Vtedy sa obec volala Alsóosztorány (Dolné Stránske), ďalšia obec Žilinského okresu Stráňavy mala názov Felsöosztorány (Horné Stránske).
Futbal a stolný tenis dominujú
Najmasovejším športom v Stránskom, ako inak, je futbal. Muži začali svoje súboje v 2. triede Oblastného futbalového zväzu Žilina, kam práve postúpili (píšeme o nich v športovej prílohe). A tak niet divu, že naháňať futbalovú loptu chcú aj tí najmenší šarvanci. "Chlapci chcú hrať a my zas máme záujem, aby trénovali a športovali. Už od tých najmladších školákov. Aj preto chceme ihrisko presunúť do centra dediny," povedal nám starosta Jaroslav Mitaš. Vedenie obce teší, že sa zaktivizovala práca výboru futbalového klubu, že sú v ňom ľudia pre futbal zapálení. V pláne majú aj vytvorenie dorasteneckého mužstva.
Športom číslo dva v obci je stolný tenis. Tím STK KOVO Stránske hrá prvú ligu, druhú najvyššiu súťaž na Slovensku. Na takú malú obec podivuhodné. Vedúcim družstva je Ľudovít Brodňan, trénerom Róbert Valuch zo Žiliny. Na tréningoch sa neraz stretne aj dvadsať mladých ľudí. Hracie priestory majú úplne nové, v priestoroch obecného domu. "Často ich využívajú aj stolní tenisti z iných miest Slovenska na rôzne sústredenia," pochválil svojich stolných tenistov starosta.
Autor: bva
