Kedysi sa dravé vtáky používali na lov a bola to záležitosť tých najvyšších vrstiev, dnešní sokoliari sú úplne obyčajní ľudia a okrem výcviku dravých vtákov sa venujú aj ich rehabilitácii, snažia sa ich vrátiť späť do prírody a niektoré druhy zachrániť. O sokoliarstve v aktuálnych podmienkach sme sa rozprávali s Pavlom Michalom, šéfom sokoliarskej skupiny sv. Bavona. „Jedno stredisko máme v Banskej Bystrici, kde úzko spolupracujeme s centrom voľného času Junior, druhé v Banskej Štiavnici, kde je naším partnerom stredná lesnícka škola.“ My sme sa však pýtali ďalej.
Kto bol svätý Bavon? Dnes je to patrón sokoliarov. Bavon, vlastným menom Allowin Baaf, bol sokoliarom belgického kráľa a žil na prelome 6. a 7. storočia. Legenda hovorí, že raz sa mu stratil najobľúbenejší kráľov sokol a Bavona odsúdili na trest smrti. Už stál pod šibenicou, keď na jej brvno sadol stratený sokol. Bavonovi zachránil život, neskôr sokoliara vyhlásili za svätého.
Aké je vaše civilné povolanie? Som riaditeľom školy v prírode pod Sitnom. Sokoliarstvo je mojím koníčkom.
Ako dlho sa mu venujete? Osemnásť rokov, od svojich desiatich rokov. Doviedol ma k tomu brat, ktorý začal študovať na strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, neskôr som tam začal chodiť aj ja. Veľmi ma v tom podporovali aj rodičia.
Čo vás na tom stále baví? Každý deň prináša niečo nové, každý výcvik je o niečom inom. Dravec nie je domáce zviera, v žilách mu stále koluje divoká krv, treba s ním neustále pracovať. A to je krásne. Za tých osemnásť rokov boli samozrejme chvíľky, keď som si povedal, že už ma to nebaví, ale to ma prešlo a robím to stále. Každý koníček bolí, máte pekné chvíle aj tie horšie, tie treba prekonať.
Predstavte nám skupinu sv. Bavona. Stálych členov máme asi desať, s nimi pracuje ďalších 10-15 ľudí. Dravcov máme asi 30. Tento rok sa nám podaril aj prvý odchov. Okrem vystúpení s dravcami robíme aj ekologickú činnosť. Dravce ochraňujeme, sme odborníkmi na rehabilitáciu dravcov, do voľnej prírody sme ich už vypustili niekoľko desiatok. Ak sa ku nám dostane ranený jedinec, sme schopní vyliečiť, poskytnúť mu adekvátnu rehabilitáciu a vrátiť ho do prírody.
Je odchov dravcov náročný? Áno, najmä na čas. Treba sa im venovať. A počkať na to, kým dosiahnu pohlavnú zrelosť. Druhá otázka je, akým spôsobom sa dravce odchovávajú. Či prirodzeným, keď je vo voliére samec a samička a vytvoria pár. Druhým spôsobom je impriting, keď sú dravce na človeka naučené, vtedy sa odoberú samčie pohlavné bunky a samička sa oplodní umelo. U nás rozmnožujeme dravce prirodzeným spôsobom, nie je to však jednoduché.
Dokážu vtáky v zajatí mladé aj odchovať? Ako kedy. Záleží to od situácie. Napríklad aká je samička. Či to dokáže. Ale väčšinou áno, má to geneticky dané. U nás sa teraz vyliahli mláďatká samičkám myšiaka lesného a sokola myšiara a odchovali ich úplne bez problémov.
Ktorého dravca vo vašej starostlivosti považujete za najzaujímavejšieho? Máme zaujímavé exempláre. Od myšiakov lesných, cez sokola myšiara, až trebárs po sokola tmavého a sokoly rárohy. Máme aj biele sovy, belane tundrové, presne také, akú mal vo filme Harry Potter. Raritou na Slovensku je orol stepný. A práve ten vytvoril v nedeľu 18. júla popoludní na Spišskom hrade slovenský rekord, ktorý bol ohlásený aj ako pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Eagle, také je jeho meno, preletel ponad 285 vedľa seba ležiacich ľudí. Dovedna to bolo 107,4 metra.
