Keď sa povie Kinekus, väčšinou si každý spomenie na známy slogan "Hokus pokus Kinekus." Kto vymyslel toto slovné spojenie? "Hokus-pokus-Kinekus" sme vymysleli pred troma rokmi. Chceli sme názov Kinekus priblížiť ľuďom. Vzniklo to viac-menej ako slovná hračka. Názov Kinekus som vymyslel v ôsmej triede na základnej škole. Súkeník odzadu je Kinekus, tak som si povedal, že raz budem mať firmu, ktorá sa tak bude volať.
Ako ste začali podnikať? Začínal som ako veľmi čerstvý absolvent vysokej školy, ktorý dostal 2 500 Sk nástupný plat a mal manželku s dvoma deťmi. Bolo treba nejako žiť, tak som si privyrábal výrobou drevených hračiek. V roku 1991 som si založil výrobnú živnosť a v roku 1992 som už mal obchodnú distribučnú spoločnosť.
Dnes sa zaoberáte iba distribúciou? Nie, máme aj menšiu výrobu. Vyrábame jednoduché kuchynské potreby, ktoré je zbytočne dovážať. Máme asi 1500 aktívnych odberateľov od Skalice až po Čiernu nad Tisou. Kde všade máte predajne? Kinekus má viacero menších prevádzok. Najdôležitejšie sú však tri veľké predajne. Veľkoobchod a Čaromarket na Kamennej ulici v Žiline a Čaromarket v Ružomberku.
S koľkými zamestnancami ste začínali a koľko ľudí zamestnávate dnes? Najskôr sme boli traja, ale teraz dávame prácu a zmysel života šesťdesiatim ľuďom. Snažím sa, aby boli ľudia v práci spokojní a dokázali uživiť svoje rodiny. Nerobia za minimálnu mzdu, odmeňujem každého tak, ako si zaslúži, podľa výsledkov práce. Máte čas na svoju rodinu? Je to ťažké. V začiatkoch som pracoval osemnásť hodín denne, teraz to už kleslo na dvanásť. Manželka to má najťažšie z celej firmy, pretože má na starosti našu rodinu. Vďaka nej sa môžem venovať práci na sto percent. S deťmi jej pomáham iba cez víkendy.
Koľko máte detí? Je to taká zmes.... Mária má štrnásť, Miško trinásť, Veronika dvanásť, Davidko deväť, Palko šesť a malý Petrík má iba päť mesiacov. Deti máte asi rád, keď ich máte tak veľa... Určite. Deti sú bohatstvo, ktoré sa nedá vyjadriť peniazmi. Aj ten, kto nemá prácu a žije z "podpory", si môže dovoliť dieťa. Pretože dieťa nepotrebuje peniaze, potrebuje lásku. Ste často preč.
Nechýba im otcovská ruka? Každú voľnú chvíľu sa snažíme prežiť spolu. Keď sú prázdniny, beriem ich do práce, aby spoznali, že na korunky sa musí ťažko pracovať. Keď sme v prírode alebo doma, rozprávame sa o tom, kto čo zažil a čo chce dosiahnuť. Bývate v rodinnom dome? Nie, v činžáku v Kysuckom Novom Meste, ale už desať rokov plánujem dom. Som z rodinného domu, a preto by som chcel aj mojim deťom dopriať tento pocit. Snáď sa mi to podarí.
Chceli by ste, aby išli vo vašich šľapajach? Ťažko povedať, sú ešte malé. Určite by som chcel, aby aspoň niektoré z deti mali záujem o moju prácu. Človek tomu obetuje celý život práve preto, aby ho mal kto nasledovať. Zatiaľ sa snažíme, aby mali vyplnený čas. Navštevujú hudobnú, ale aj výtvarnú školu. Každý deň majú dosť povinností, aby nemali priestor podľahnúť nástrahám ulice.
Plánujete spoločnú dovolenku? Máme malé bábätko, dovolenka nepripadá do úvahy. Na zahraničné dovolenky nechodím, skôr sa snažíme stretávať so známymi, ktorí sú v ostatných častiach Slovenska. Vráťme sa ešte k obchodu.
Čo robíte pre verných zákazníkov? Vážime si zákazníka a tým, ktorí sa do našich predajní vracajú, počítame každý nákup. Máme kupóniky, ktoré sa nalepujú do knižočky, a keď je plná, môžu si u nás vybrať výrobok v príslušnej hodnote alebo im poskytneme zľavu. Aké máte s firmou plány? Mojim snom je vybudovať veľkopredajne domácich potrieb v rôznych mestách, ale som obmedzený finančnými zdrojmi. Nemôžem každý rok stavať prevádzky. Vybudovať takúto spoločnosť vás stálo veľa energie.
Ak by sa vás niekto spýtal, či by ste do toho išli ešte raz, čo by ste mu odpovedali? Podnikanie je nekonečná práca učenia. S dnešnými skúsenosťami by som možno zarobil viac ako teraz, ale pravdepodobne by som si nič iné nevybral. Tu mám možnosť realizovať moje sny a možno aj robiť ľudí šťastnými.
