Žilina - Vo štvrtok sa začal jubilejný desiaty ročník Staromestských slávností. Otvorili ho primátor Žiliny Ján Slota a prezident spoločnosti KIA Motors Slovakia In Kyu Bae. Pred historickou radnicou odovzdali vlajky zbrojnošom, v sprievode prešli historickým centrom a po príhovore primátor odovzdal zbrojnošom aj symbolické kľúče od mesta. Bae pred novinármi zdôraznil, že účasť na organizovaní slávností je jedným z prvých krokov k pochopeniu slovenskej kultúry. Na Námestí Andreja Hlinku si prišli na svoje hlavne mladí. Pre nich tu boli celé tri dni pripravené koncerty slovenských a zahraničných hudobných skupín. Mariánske námestie patrilo zasa folklóru a tradíciám. Návštevníci mohli ochutnať výborné pečivo, zaujímavá bola škola biča, kde si ľudia vyskúšali svoje zručnosti, ktoré mohli predviesť v sobotu v súťaži plieskania bičom. Svoju prácu tradične predstavil aj Policajný zbor SR. Prvýkrát sa na slávnostiach zúčastnil aj mikroregión Hustopečsko. Na menších zvedavcov čakali v parku koníky, tí odvážnejší sa aj povozili.
Desiaty ročník Staromestských slávností vyvrcholil v sobotu v popoludňajších hodinách. Jeho veľkým prínosom bola skutočnosť, že tu nenašli priestor trhovníci, akých stretávame denne trebárs na žilinských trhoviskách.
Zuzana Kubová
Drotár a šperkár Jaroslav Rod je neprehliadnuteľným medzi zástupmi remeselníkov na žilinskom jarmoku každý rok, odkedy sa ho zúčastňuje. Ako zaujímavosť dodáva, že jeho čistobiely odev je viac než storočná rodinná pamiatka z konope, ktorú doposiaľ nosí. Práca s medeným drôtom a šperkami sa mu stala životným osudom.
"Pochádzam z Prahy, ale už dlho bývam v Dubnici nad Váhom. Na slávnosti chodievam pravidelne, mám tu aj náradie, viacero druhov klieští, ktoré používam, takže môžem vyrobiť šperky aj na počkanie. Ide samozrejme o jednoduchšie veci, pri náročnejších trvá výroba hodiny, napríklad jeden anjel ma stojí aj dvanásť hodín práce. Rád používam typické ploské kamene z Váhu, ktoré zakomponujem do šperku, ale mám napríklad aj aragonity, mramore z Tisovca... Podobné šperky z drôtu, ako ten, ktorý držím v ruke, vytváram v jednom ťahu, drôt má dĺžku aj štyri metre."
Miroslav Jančo s manželkou Annou sú z Považskej Bystrice. Miroslavova tvorba pozostáva zo zaujímavých drevených hračiek, figúrok či autíčok pre deti.
"Výrobky zhotovujem popri zamestnaní, tu v Žiline sme s manželkou prvý raz. Používam borovicové drevo, alebo buk, slivku na detaily... Na úpravu používam takzvané "kyjatické" zdobenie, je to vlastne vruborez. Ide o to, že drevo sa natrie svetlé, vytvorí to zvláštny dojem. Venujem sa tomu už niekoľko rokov, robím to prakticky na kolene, všetko vyrezávam ručne, nožom. Pikantnosťou je, že všetko robím doma v obývačke - v paneláku. Sme totiž klasická sídlisková rodinka. Susedia sa zatiaľ chvalabohu nesťažovali. Uvidíme, dokedy nás budú znášať... Manželka to berie našťastie tolerantne - s vysávaním máme dosť práce a je fakt, že drevo máme prakticky všade v byte. Ale berieme to s úsmevom a výsledok podľa mňa stojí za to."
Ďalším remeselníkom je drotár Peter Božilov zo Zvolena. Jeho stánok s množstvom odrôtovaných nádob, mís a pohárov stál na farských schodoch.
"Žilinských slávností sa zúčastňujem pravidelne a som spokojný s podujatím. Drôtovanie bola vždy moja túžba. U nás v rodine nikto predo mnou nedrôtoval, ale ako chlapec si pamätám, že sme mali doma takéto výrobky. Azda odvtedy to vo mne zostalo. V minulosti potulní drotári drôtovali poškodené nádoby, neskôr však začali drôtovať aj nové, lebo tým sa zvýši ich životnosť. Keramika, ktorú drôtujem, je buď nová, alebo staršia, s historickou hodnotou, vtedy je jej cena vyššia. Drôtujem čiernym oceľovým drôtom, takým, akým kedysi drôtovali drotári. Nepoužívam žiadne nástroje okrem rúk, na drôte by bolo poznať stopy po kliešťach. Je to preto veľmi vysiľujúce a náročné."