Je to 400-ročná lipa veľkolistá, ktorá má v metrovej výške obvod kmeňa 692 cm. Tento národný a symbolický strom Slovanov bol v minulosti najčastejšie vysádzaným stromom na našom území. Matúš Tepličanec (na snímke dole) prežil celých svojich 60 rokov pod jej mohutnými konármi. „Tu som sa narodil, hneď vedľa nej, v tejto drevenej chalúpke,“ ukazuje nám. „Boli sme siedmi súrodenci, aj v susedstve bývalo veľa detí, tak sme sa okolo lipy naháňali a hrávali „na žmúranky“. Mali sme na nej zavesené aj hojdačky. Už vtedy bola takáto, piati chlapi by ju neobjali. Ej, nejeden raz som bol hore, ale teraz by som tam už nevyliezol,“ smeje sa. Lipy vo veľkom množstve vysádzali u nás aj v druhej polovici 19. storočia na podnet cisára Jozefa II. v rámci protipožiarnych opatrení. Prv, keď boli obydlia len z dreva a humná plné suchého sena, zelené koruny stromov bránili prípadnému, šíriacemu sa ohňu. Staručká lipa dávala ľuďom aj iný úžitok. Okrem toho, že slúžila ako vďačný „stojan“ na plagáty, ľudia ju na jar olamovali kvôli kvetu na čaj. Prvými zelenými konárikmi - letninou, kŕmili dobytok. Jej listy sa starali aj o zdravie osadníkov. Je vypočítané, že už 100-ročný strom vytvorí za hodinu také množstvo kyslíka, že stačí pre troch dospelých ľudí na celý deň. No i zvieratá mali z nej radosť. „Keď lipa zakvitne, musia byť na nej tisícky včiel. Hniezdia v nej hrdličky aj iné vtáky. Sem-tam vidím po vetvách prebehnúť vevericu alebo kunu,“ hovorí Matúš. Keď sa v obci zavádzala elektrina, niektoré stromy museli ustúpiť. Staručkú lipu však elektrické drôty aj asfaltová cestička úctivo obchádzajú. Ani jej dlhé korene nikomu nevadia. „Keď v jeseni z nej spadlo lístie, vždy sme ho mali plný dvor, hrabali sme ho na podstielku pod kravy. Často, keď začalo pršať, schoval som narýchlo pod ňu celý voz so senom. Nepamätám si, že by bol do nej niekedy udrel blesk. Len občas zhora spadol veľký, suchý konár. Koľkokrát od juhu fučali také silné vetry, že až škridle váľalo, no my sme boli lipou chránení,“ pochvaľuje si Matúš Tepličan. Táto lipa je aj živým pamätníkom viacerých historických udalostí v Rajeckej doline. Dnes, keď sú mnohé pekné stromy likvidované iba pre palivo, alebo obetované priemyselnej výstavbe či stavbe ciest, je tento chránený prírodný výtvor o to vzácnejší. „Naša lipa je jediným stromom v okrese, na ošetrenie ktorého pridelili tento rok finančné prostriedky,“ hovorí starostka Ďurčinej Anna Bieliková.