Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Na ten deň nikdy nezabudnem

Skutočne postihnutí sú iba tí, ktorí stratili odvahu žiť

 Keď sme pred pár rokmi v jednom slovenskom mestečku navštívili kúpalisko, vo veľkom bazéne plával len jeden muž. Napriek tomu, že bolo horúco,

Skutočne postihnutí sú iba tí, ktorí stratili odvahu žiť


 Keď sme pred pár rokmi v jednom slovenskom mestečku navštívili kúpalisko, vo veľkom bazéne plával len jeden muž. Napriek tomu, že bolo horúco, ostatní radšej ležali na dekách. Plavec mal totiž o stenu pri bazéne opretú svoju umelú nohu. Podľa odhadov tvoria telesne alebo duševne postihnutí v každej krajine približne 12 percent populácie. Na Slovensku majú preukaz ťažko zdravotne postihnutého tisíce ľudí. Jedným z nich je aj 53-ročný Žilinčan Miroslav Hrubaník. O svoje dolné končatiny prišiel už pred dvadsiatimi rokmi.

Skryť Vypnúť reklamu

 Detstvo strávil Miroslav na dedine, v Dlhom Poli. Spolu s bratom a sestrou pomáhal svojim rodičom na gazdovstve. Pásol kravky, kosil, oral a keď nebol práve v škole, hrával s chlapcami hokej a futbal. „Bol som zdravý ako repa,“ spomína. „Boxoval som, lyžoval, činky dvíhal, na tancovačky chodil a teraz som chudý, samá kosť.“ Vyučil sa za čalúnnika. Neskôr odišiel za prácou na Moravu, do Olomouca. V Prostějove si našiel milú. Mali práve tri mesiace pred svadbou, keď ju bol navštíviť u rodičov. Noc predtým sa mu prisnilo, že mali krásnu svadbu. „Volala sa Dášenka. Dva roky sme sa poznali. Ešte jej hovorím - taký to bol zvláštny sen, len aby sa niekomu niečo zlé nestalo. Vracal som sa od nej okolo šiestej večer. Bolo to 3. decembra a už bolo nasnežené. Na poslednú chvíľu som si kúpil cestovný lístok, podnes ho mám odložený, a v čižmách som dobiehal na vlak. Už sa pohol, vyskočil som na posledný vozeň, lenže sa mi šmyklo a nešťastne som spadol rovno pod kolesá. V momente mi odrezalo obe nohy pod kolenami,“ opisuje svoj hrozný zážitok. Miro sa na rukách odplazil nabok. Jeho nohy ostali ležať medzi koľajnicami. Ukrutnú bolesť a páľavy vystriedal chlad následkom prudkého krvácania. Prišla sanitka a dostal utišujúce injekcie. Po narkóze v nemocnici sa prebral. Chcel pohnúť nohami a nebolo čím. Pol roka tomu nechcel uveriť. Jeden deň mohol robiť všetko a nasledujúci sa nemohol ani postaviť. Razom bolo po plánoch. Dvadsaťdva mesiacov po úraze ležal Miro v prostějovskej nemocnici. Nastávajúca Dáša nejaký čas ešte za ním chodila, no potom si našla iného. „Kto by mal záujem o mrzáka? Aj z obecného úradu v rodnej dedine ma posielali do ústavu,“ povzdychol si. Dva roky sa šuchtal na kolenách, potom dostal umelé nohy - protézy. Napodiv sa na nich naučil pomerne rýchlo chodiť. „Prvé kroky som skúšal opatrne. Bol som vystrašený, spotený. Dostal som k nim dve palice, kráčal som pomaly, ako malé decko.“ Potom dostal v Žiline byt. Ak si myslíte, že Miro býva na prízemí, v bezbariérovom vchode, mýlite sa. Jeho malá garsónka sa nachádza v bežnom paneláku, až na siedmom poschodí! „Dostal som aj invalidný vozík, ale vonku chodím bez neho. Na obrubníkoch by som sa prevrátil, bezpečnejšie mi je na protézach. Som jediný, čo takto chodím, iní sa vozia na vozíkoch. Ja sa na ňom premiestňujem len po byte, keď si dám protézy dole. Aj spávam bez nich,“ vysvetľuje. Keď je človek zdravý, ani si neuvedomuje, že niekde sú schody. Pre Mira je však problémom aj nastúpiť do autobusu. „Už som šiel viac ráz hore domov pešo, keď sa výťah pokazil. Keď som vyšiel na siedme poschodie, bol som mokrý ako myš.“ Aj keď má šťastie na dobrých susedov, nerád niekoho prosí o pomoc. Je samostatný. Sám si uvarí aj operie. Zimomriavky nám prebehnú po chrbte, keď ukazuje, aké komplikované je na paliciach stáť aj s nimi zároveň dlážku umývať. „Sám si tiež nakúpim, nikto ku mne nechodí. Najťažšie je pre mňa opraté veci vyvesiť. Viete si predstaviť vešať košele, keď nemôžete stáť na nohách? Celú váhu držím na rukách, barly sú moje pomocné nohy.“ Ďaleko od bytu Miro nechodí. Nanajvýš dva-trikrát ročne do Dlhého Poľa, rodičom sviečky na hrob zapáliť. Kamarát, s ktorým hrával šach, sa mu odsťahoval. Teraz vonku posedáva na lavičkách sám. Premýšľa a číta noviny. „Aj lekári ma obdivujú, keď kráčam, akoby som mal nohy,“ pochváli sa. „Ale ženu nemám. Však kto by ma aj chcel, takéhoto? Prv som bol športovec, no odkedy som prišiel o nohy, už ma nebaví šport pozerať ani v televízore.“ Jediným jeho potešením je cigaretka. „Zapálim si, čo by som si nezapálil. Veď čo mám z toho života,“ zamyslí sa. „Ale inak žijem skromne. Mesačne dostávam 5 131 korún. Z toho 2 800 zaplatím za garsónku. Tak koľko mi potom ostane na stravu na deň, 60 - 70 korún? Veď aj som len na sáčkových polievkach živený. Ani na to pivo mi nezvýši. Jedine na topánkach ušetrím, to je pravda,“ vyratúva smutne. Okrem finančnej núdze trpí v poslednej dobe aj čoraz väčšími bolesťami a práve sa chystá na pobyt v nemocnici. „Každý deň chodím po doktoroch. Ruky mám presilené, ľavá noha mi hnisá a krváca, pravá ma páli a občas sa mi zdá, že ma dole svrbia prsty. Pritom ich už dvadsať rokov nemám,“ zosmutnie. Ale na telesné obmedzenie si zvykol. Horšie je psychické, keď ho ľudia ľutujú, to nemá rád. Len zosilňujú pocit, že je menejcenný. Svoje postihnutie nezneužíva. Nemyslí si, že mu musí každý vychádzať v ústrety. „Nemusia ma ľutovať, stačí, keď sú ohľaduplní,“ hovorí. Mnohí ľudia s takýmto trvalým postihnutím sa dajú na alkohol alebo si dokonca siahnu na život. Miro má však iný názor: „Vravia o mne síce, že som alkoholik, ale nie je to tak,“ uisťuje nás. „A nezúfam si, neberiem to tragicky. Na samovraždu som nikdy nepomyslel. Život som si nedal, ani si ho sám nevezmem. Aj keď mám koľkokrát v pahýľoch také bolesti, že si ani čaj nemôžem nabrať. Radšej sa každý deň pomodlím, do kostola zájdem, to mi dáva silu. Ďakujem Bohu, že mám zdravé ruky, že vôbec žijem. Veď veľa nechýbalo a už by som tu nebol.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 941
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 781
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 650
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 571
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 182
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 919
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 377
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 237
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 204
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 093
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan
Tomáš Gerát

Finančné prostriedky, ktoré sa mladému snowboardistovi podarí vyzbierať, využije na nákup štyroch prekážok.

12 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Kapitán Strečna Jakub Beháň v zápase proti Višňovému (2:3). Trio bratov Beháňovcov nastrieľalo z dvadsiatich gólov FK Strečno v jesennej časti viac ako polovicu. Spomínaný Jakub ich dal päť, rovnako aj Marek. Tretí Patrik strelil jeden.

Futbalistom z obce na Váhu patrí až jedenáste miesto.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

13 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

20 h