Konečné tretie miesto sa preto považovalo za veľký úspech. V týchto dňoch si Rasťo Chudík užíva dovolenku pod Dubňom a ako nám prezradil, prípravu na novú sezónu už začne v novom pôsobisku v Poľsku.
Rasťo, ako hodnotíte svoje úspešné účinkovanie v Opave?
Dostal som zaujímavú ponuku, ale šiel som tam do rizika. Mužstvo bolo na siedmom mieste a pod tlakom bojov o záchranu. Keď som k tímu prišiel, vedel som, že sa môžem spoľahnúť na niektorých hráčov a veril som aj sám sebe. Po dvoch mesiacoch, keď som spoznal mužstvo aj ligu, sa naša práca začala prejavovať. Mali sme samozrejme aj kus šťastia, ktoré je pri každom športe nesmierne dôležité. Nakoniec sme skončili na veľmi peknom a nečakanom treťom mieste.
Dostali ste sa na ihrisko aj v úlohe hráča?
Ako hráč som do Opavy nešiel. Druhý nahrávač však prejavil záujem z klubu odísť. Zobral som teda na seba riziko a povedal som, nech ho uvoľnia. Vedel som, že ešte môžem do hry naskočiť aj ja. Väčšinu času hral samozrejme prvý nahrávač, ale boli zápasy, v ktorých som mužstvu pomohol aj ja.
Ako sa vám podarilo mužstvo takto pozdvihnúť?
Ťažko na to odpovedať. Blízke okolie, s ktorým som pracoval, potvrdilo, že rozhodla hlavne psychika. Určili sme si systém a spôsob našej práce. Dokázal som tiež spracovať manažment, ktorý bol neustále pod veľkým tlakom vypadnutia. Podarilo sa mi z každého jednotlivca dostať maximum, keďže som ako hráč vedel, čo v nich je. Play-off bolo dramatické, ale so šťastím sme ho zvládli. Pri odchode ste hovorili, že odchádzate do profesionálnejších podmienok.
Potvrdilo sa to?
Jednoznačne. Predovšetkým o financie sa starali iní ľudia, kým v Žiline aj toto spočívalo na mne. Hrať, trénovať družstvo a zároveň chodiť prosiť o peniaze bolo veľmi náročné. V Opave boli financie, technické zabezpečenie, krásna športová hala, televízne prenosy, návštevnosť 2 tisíc ľudí, dresy, tenisky, rehabilitácia. Všetko bolo zabezpečené a hráči sa mohli sústrediť len na svoj výkon. Česká liga sa preto stáva aj v zahraničí konkurencieschopnou.
Čo chýba Slovákom, aby sa výraznejšie presadili v Európskej lige?
Mali aj smolu. Zranili sa Pistovič, Chocholák. Panovali nezhody medzi federáciou a hráčmi. Nemec a Kardoš rýchlo odstúpili. Do toho nabehli mladí chlapci, pre ktorých je to veľký tlak. Na druhej strane ale víťazstvo s Fínmi a päť zápasov, ktoré prehrali 3:2, napovedajú, že sú tu naozaj veľké talenty, ako Diviš, Demeter a Michal Masný. Toto považujem za úspech slovenského volejbalu. Na Slovensku sa ale nedajú udržať profesionálne podmienky, keď chýbajú financie. V kluboch pracujú doslova obetaví pracovníci. Nikto to nerobí pre finančný zisk. Smola Žiliny je aj v tom, že je tu veľa kvalitných športov. Tlačia sa tu futbal, hokej, basketbal, oba volejbaly, kanoistika a iné. Verím však, že noví funkcionári svojou obetavou prácou dokážu klub postaviť na pevné základy.
Čo hovoríte na svojho bývalého zverenca Lukáša Diviša, ktorý sa začal presadzovať v A-tíme SR?
Je to veľký talent, ale musím upozorniť na to, že takých talentov už na Slovensku bolo veľa. Záleží len na ňom, či bude chcieť na sebe pracovať, čo bude ochotný pre volejbal urobiť. Ešte to nie je hráč svetových parametrov, ale má perspektívy na to, aby sa ním stal. Dobrý je aj Žilinčan Michal Masný, ktorý dokázal skĺbiť svoju výšku a techniku s taktikou a usilovnosťou v tréningovom procese. Myslím si, že to bude jeden z najlepších nahrávačov v Európe.
Aká bude vaša ďalšia volejbalová budúcnosť?
Opava chcela so mnou predĺžiť zmluvu. Prišla však veľmi zaujímavá ponuka a oslovil ma bývalý päťnásobný majster Poľska. Dohodli sme sa. Problém bol len v tom, aby s tým súhlasila Opava. Pochopili to však a pustili ma. Do akých podmienok idete? Z počutia viem, že poľská liga je ešte lepšia a na vyššej úrovni oproti Čechám.
Nebojíte sa poľštiny?
S Poliakmi komunikujem už dlhšie. Je to slovanská reč, niektoré slová sú príbuzné. Komunikovať sa dá, ale musím sa učiť. Bol som upozornený na to, že vystupovanie v médiách je tam na vyššej úrovni a tréner je pod väčším tlakom.
Budete sa snažiť dostať sa na ihrisko?
Už nie. Asi by som už na to ani nemal, aj keď prestať sa nedá zo dňa na deň. Takže uvidíme.
Ako dovolenkujete?
Príprava a tréningový plán ma nútia byť stále pod tlakom. Začíname 25. júla a chcem mať všetky veci na poriadku. Doma, keď som robil chyby, nemal ma kto na ne upozorniť. Tam sa mi budú sústavne dívať na chrbát.
