polopravdám. Rozhodne odmietam jeho tvrdenie, že „dlh, ktorý má nemocnica voči Vladimírovi Vidrovi spôsobilo predchádzajúce vedenie, ja som sa na ňom nijako nepodieľal...“ Nejde o dlhy voči mojej osobe, ale voči spoločnosti Softel spol. s r.o., ktorej som konateľom. Dlh nemocnice voči Softel s r.o. permanentne narastá aj za obdobie, kedy je riaditeľom nemocnice Mikuláš Janček. K dnešnému dňu tento dlh len na istine predstavuje sumu 3 059 331 Sk, z toho dlh roku 2004 činí 286 457 Sk. Rovnako narástol aj dlh na úrokoch z omeškania. Jeho tvrdenie, že na dlhu sa nijako nepodieľa, nie je pravdivé. V článku ďalej Mikuláš Janček tvrdí, že nie je normálne, aby sme žiadali poplatok z omeškania skoro raz toľko, ako je cena za dodané lieky, a že nie je normálne, aby sme mohli obchodovať s nemocnicou, keď sme s ňou v súdnom spore. Tieto jeho vyjadrenia sú vytrhnuté zo súvislosti. Súdne vymáhanie nezaplatených pohľadávok je zákonom stanovený a upravený postup v prípade, že sa veriteľ nemôže domôcť svojich peňazí. My sme k vymáhaniu svojich pohľadávok pristúpili až po tom, kedy dlžné sumy za lieky narástli do takých rozmerov, že sme boli nútení prepustiť zamestnancov, zrušiť prevádzku liekov a keď nám vznikali z tohto titulu obrovské finančné škody. Voči nemocnici sme si neuplatňovali žiadne neprimerané penále, ale úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške. Nakoľko je však nemocnica v omeškaní od mája roku 2001, čo je viac ako tri roky, úrok z omeškania počtom dní omeškania úmerne narastá. Pánovi riaditeľovi by malo byť jasné, že peniaze nie sú zadarmo, že keď príde do banky požičať peniaze, aj tu musí zaplatiť primeraný úrok. Mikuláš Janček v článku zľahčuje aj porušenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo strany nemocnice. Uvádza, že obvodný úrad ho uznal vinným z porušovania zákona o informáciách z dôvodu neposkytnutia nami požadovaných informácií v stanovenej lehote, a že toto spôsobili jeho ľudia. Aj v tomto prípade chce riaditeľ vinu zvaliť na svojich podriadených a hovorí iba časť pravdy. Janček bol uznaný vinným z opakovaného porušovania zákona v štyroch prípadoch. V rozhodnutí Obvodného úradu v Žiline č. 2004 / 00636 –004 / ObÚ – OVVS / 604 / 2 JR zo dňa 2. 6. 2004 sa uvádza: „Podľa par. 6 cit. zákona za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať a ak ide o konanie na príkaz, ten kto dal na konanie príkaz. Štatutárnym orgánom NsP Žilina je jej riaditeľ Ing. Mikuláš Janček. Je teda zodpovednou osobou podľa cit. zákona“. Ďalej sa tu uvádza: „Povinná osoba v tomto prípade porušila ustanovenie par. 8 zákona o slobode informácií, keď neuviedla odkaz na príslušný právny predpis, podľa ktorého by informácia bola označená za štátne, služobné, bankové alebo daňové tajomstvo. Povinná osoba tiež porušila par. 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, keď mala vydať o odmietnutí informácie rozhodnutie podľa zákona č. 71 / 1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) a nie žiadosť vybaviť listom.“ Ďalej povinná osoba dvakrát porušila ustanovenie par. 17 ods.1 zákona, keď nevybavila žiadosť najneskôr do desiatich dní odo dňa podania žiadosti. Podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti s dlhmi - poškodzovanie práv veriteľa - sa Janček snaží preniesť na predchádzajúce vedenie nemocnice a svoju zodpovednosť za porušovanie info zákona prenáša na svojich podriadených. Podľa môjho názoru celé toto dokresľuje jeho právne a morálne povedomie a je stále namieste otázka, či človek, ktorý porušuje zákony, má morálne právo uchádzať sa o post riaditeľa nemocnice. Vladimír Vidra, konateľ Softel, s. r. o.
