Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom-tak znie titulok tohto článku preložený do esperanta
Základným prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi je nepochybne jazyk. V súčasnosti sa na svete hovorí viac ako 6 000 jazykmi, nerátajúc miestne dialekty. Najrozšírenejšia je mandarínska čínština, ktorou hovorí asi 800 miliónov ľudí. Za nimi nasledujú angličtina, španielčina, hindčina a bengálčina. Koľko sa len ľudia narozmýšľali o tom, že by bolo treba vytvoriť dajakú spoločnú reč! Bola by to úžasná výhoda. Aby žiadny národ nebol ukrivdený, riešením by mohlo byť, tak ako pri zavedení euro, používanie univerzálneho jazyka esperanto. O jeho vzniku a výhodách nám porozprávala tajomníčka a hospodárka Stredoslovenskej esperantskej ligy, Žilinčanka Lucia Mikulovská.
Kedy a ako tento jazyk vznikol?
Esperanto ako plánový (vytvorený plánovite) nadnárodný jazyk vytvoril varšavský očný lekár Ludovit Lazar Zamenhof. Prvú učebnicu v ňom vydal v roku 1887. Pomenoval ho podľa svojho pseudonymu Esperanto, čo znamená dúfajúci. Vyrastal v štáte mnohých národností, preto jeho snom bolo dať svetu neutrálny komunikačný prostriedok. Mal snahu, aby si všetci ľudia rozumeli, chápali sa. Odvtedy vzniklo veľa plánových jazykov – ido, novial, volapük, occidental, interlingua, loglan... Esperanto však dosiahlo z nich najväčšie rozšírenie a popularitu a to bez akejkoľvek ekonomickej podpory.
Kde sa vyučuje a kde ste sa s ním stretli po prvýkrát?
Vo svete možno esperanto študovať na niektorých školách. Ukázalo sa totiž, že po jeho zvládnutí sa študenti omnoho ľahšie naučia ďalšie cudzie jazyky. Priemerne nadaný človek v ňom plynule rozpráva a číta už po šiestich mesiacoch. Ja tento jazyk poznám od svojich ôsmich rokov, keď som v našej domácej knižnici objavila maminu učebnicu pre samoukov. Na strednej škole som mala nemčinu a na vysokej angličtinu. Súčasne som študovala dva semestre esperanto. Pri ňom som si vždy oddýchla od technických predmetov. Neskôr som sa zdokonaľovala v esperantskom klube. Aktívne sa mu venujem už vyše desať rokov. Ale poznám aj niekoľko ľudí, s ktorými sa v esperante rozprávali rodičia už od narodenia a študovať ho potom nemuseli.
Aká je gramatika v esperante?
Veľmi jednoduchá bez výnimiek. Postavená je na šestnástich pravidlách. Pri podstatných menách sa nerozlišujú rody a existujú tu len dva pády. Slovesá sa nečasujú ani podľa osoby, ani podľa čísla. Používajú sa skôr pomocné slová, predložky, zámená a slová sa odvodzujú príponami a predponami. Napríklad otec sa povie patro, mama - patrino, rodičia – gepatroj a skvokrovci – bogepatroj. Podstatné mená končia na „o“, prídavné na „a“, slovesá v neurčitku na „i“. Abeceda sa skladá z 28 písmen. Nepoužívajú sa napríklad: w, x, q, ä ani y. Niektorí sa ho začali učiť práve preto, lebo v ňom nemožno spraviť „tvrdku“. Nepíšu sa tiež dĺžne. Namiesto mäkčeňa sa používa vokáň. Je nenáročné na výslovnosť. Prízvuk patrí na predposlednú slabiku. Píšeme foneticky, podľa známeho „píš ako počuješ“. Kmene slov sú vytvorené z románskych, germánskych, gréckych a latinských slov.
Kde sa dá použiť esperanto v praxi?
V tomto jazyku sa od začiatku píšu básne, romány, divadelné hry a dokonca aj niektoré rockové kapely majú pesničky v esperante. V niektorých krajinách v ňom majú programy v rozhlase i televízii. Do esperanta je tiež preložená najprekladanejšia kniha na svete Biblia. Aj terajší pápež požehnáva veriacich v tejto reči. V esperante čítam knihy, časopisy, lúštim krížovky. Často v ňom aj myslím a neraz po nejakom podujatí sa stane, že keď sa zobudím, začnem ním hovoriť. Len s manželom si podebatovať takto nemôžem. Na jazyky talent nemá. Ale akcie mi toleruje a keď prídem domov, aj ma v esperante pozdraví. Teraz máme dvojročného syna, takže som na materskej a jazyku sa venujem len okrajovo. Chodím s ostatnými nadšencami na turistiku a vydávam klubový časopis Raportanto (Spravodajca). V Žiline vychádza aj celoslovenský esperantský štvrťročník Esperantisto Slovaka.
Koľko aktívnych esperantistov je u nás?
Hoci esperanto vzniklo pred vyše sto rokmi, dnes ho používajú milióny ľudí na všetkých svetadieloch okrem Antarktídy. V roku 1989 bolo na Slovensku evidovaných vyše 3 000 členov. Za socializmu bolo štátom potláčané a členovia boli sledovaní, pretože aktívne komunikovali so zahraničím. Dnes nás je organizovaných menej, no mnohí členovia sú neaktívni. V Žiline sa stretávame týždenne v pondelok v budove Matice slovenskej. Zakladáme archív esperanta a poriadame jazykové kurzy. Vynikajúce vzťahy máme aj so zahraničnými kolegami. Píšeme si cez internet a pri návštevách sme ochotní poskytnúť si bezplatné ubytovanie i stravu. Vďaka esperantu som získala nových priateľov. Najkrajšie spomienky mám na dovolenku v Nórsku. S esperantistami som tam bola v období letného slnovratu dva týždne a stále bol deň.
Takže nie je pravdou, keď niektorí považujú tento jazyk za mŕtvy...
Aj keď sa na Slovensku šíri esperanto pomaly a v politike zatiaľ neuspelo, verím, že má budúcnosť a raz pomôže dobrému spolunažívaniu národov sveta. Esperanto používam rada. Ak je v kolektíve esperantistov čo len jeden cudzinec, hovoríme ním. Ale ak sme všetci Slováci, častejšie rozprávame našim rodným, materinským jazykom. Esperanto je totiž vytvorené pre medzinárodné účely.