s k v Dnes je akvaristika jednou z najmasovejších záľub. O chove rybičiek nám porozprával 34-ročný Žilinčan Pavol Remiš.
Pre chovateľa Pavla Remiša je akvárium zaujímavejšie ako televízor
K akvaristike ma priviedol môj otec. Už ako malý chlapec som mával aj šesť akvárií. Chovať rybky môže každý aj v tom najmenšom byte alebo tam, kde sa iné domáce zvieratká chovať nemôžu. Neznečisťujú domácnosť vypadanou srsťou či pierkami, nesmrdia, nepotrebujú výcvik a nerobia hluk. Voda z akvária navyše zvlhčuje vzduch. Táto záľuba je chytľavá, postupne som prikupoval ďalšie akváriá, dnes ich vlastním vyše sto. Spolu mám v sklenených nádržiach viac ako 10-tisíc litrov vody. Našťastie, dnešné silikónové lepidlá sú spoľahlivé. Bývam totiž na šiestom poschodí, a keby sa mi niektoré rozlialo, vytopilo by všetkých susedov pod nami až do pivnice.
Rybky sú nenároční domáci miláčikovia. Ak už máte potrebné vybavenie, prevádzkové náklady sú nízke. Akvárium nemusí byť veľké. Mnohé ryby aj v prírode prežijú celý život na malom teritóriu. Voda by sa mala čo najviac podobať ich prirodzenému prostrediu. Treba ju filtrovať a raz mesačne tretinu z nej vymeniť, pretože je znečistená rybími výlučkami. Teplo im vyhovuje. Ja chovám len dravé africké cichlidy. Tie vyžadujú vodu ohrievanú asi na 25 stupňov.
Pre okrasu aj preto, aby sa zamaskovalo prístrojové vybavenie, sadia sa na dno, do štrku a piesku vodné rastliny. Tie poskytujú rybkám tieň, úkryt, kyslík a potravu. Chovatelia, začiatočníci občas spanikária, keď nie je všetky rybky vidieť, niektoré sa totiž vedia dokonale schovať. Bylinožravé druhy však dokážu rýchlo zbaviť nádrž všetkých rastlín, tým vysádzame umelé. Efektne tiež pôsobia rašelinové korene a do morských akvárií sa dávajú aj mušle.
Väčšina rýb niekoľko hodín denne odpočíva v nehybnej polohe. Preto im čerpadlom vytváram prúd vody. Počet rybiek v akváriu závisí od druhu a veľkosti. Nemôžu však spolu žiť ľubovoľne. Ak dáte do akvária dravca, čoskoro zbadáte, že menšie rybky sa postupne strácajú. Niektoré sú agresívne, bojovné, bránia si vlastné územie a neznesú ani ostatných jedincov vlastného druhu.
Desať rokov mám aj chovňu rybiek. Z každého prírastku mám radosť. Rybí rodičia k svojim deťom ale nemajú žiaden vzťah. Preto, keď sa mladé vyliahnu, musím ich oddeliť, lebo by ich požrali vlastní rodičia. Kŕmim ich priemyselne vyrábanými krmivami, sušenými aj zmrazenými. Pre každú rybu je ale najlepšou potravou menšia ryba. Mal som aj 36-centimetrového samca, ktorý naraz zhltol aj desaťcentimetrovú rybku. Ten mi dokázal pohrýzť prst, až do krvi. V akváriách sa ryby dožijú priemerne 10 rokov. Akonáhle ryba ochorie a zoslabne, stane sa potravou pre ostatné. Najskôr jej zaživa vyhryzú oči, potom zožerú zvyšok. Je to drastické, ale taká je príroda.
Tieto tropické, dravé ryby, ktoré chovám, v Tanzánii domorodci sušia na sitách a jedia. Ja ich, pravdaže, nejem. A nejem ani žiadne iné ryby, pokiaľ som v blízkosti akvárií. Pripadá mi to barbarské.
Chovať ryby nemožno len pre peniaze, musí to človeka baviť. Aj keď ich nepočuť, sú to živé tvory a treba im venovať čas a pozornosť. Akvárium je krásna ozdoba bytu, taký umelo vytvorený kúsok prírody v domácnosti. Je to relaxačná záľuba, zaujímavejšia ako televízny program. Pri rybkách presedím večer dlhé hodiny. A keď raz vyhrám milión, pôjdem sa pozrieť, ako žijú v ich prirodzených stanovištiach.