Včela medonosná - Apis melifica je jediný druh hmyzu,
ktorý si človek udomácnil.
Kedysi ľudia zbierali med z včelích hniezd v skalách a dutinách stromov. Najstaršie správy o chove včiel sú 3 000 rokov staré, na Slovensku sa chovajú od čias jeho osídlenia. Ako to vyzerá v úli a či je možné chovať aj jednu včelu, nám porozprával 53-ročný predseda základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov a krajského výboru Slovenského zväzu včelárov Štefan Schnelly z Gbelian.
Kdežeby jednu! Včela je hmyz spoločenský - sama uhynie. My včelári vravíme, že včelička zomrie. Žije len v spoločenstve. Jednotlivec nie je ničím, tvorí len časť celku. V úli je pritom dokonalá deľba práce. V tých väčších môže byť aj viac ako 100 000 včiel. Včelstvo tvoria tri pohlavné formy - matka, trúdy a robotnice.
Matka je v úli jediná. Len ona je plodná samička, jej úlohou je klásť vajíčka. Nakladie ich aj 3 000 denne. Robí to vo dne, v noci, odpočinie si, iba keď ju kŕmia. Pokiaľ žije kráľovná, vládkyňa, nech je pohroma akákoľ-
vek, nič včely v úli nemôže znechutiť. Môžete im polámať plásty, odniesť mlaď, nikdy nezačnú pochybovať o svojej budúcnosti. Znova začnú pracovať, trpezlivo, zápalisto, vytrvalo a inteligentne. Z vajíčok sa vytvoria larvy, tie sa zakuklia a z kukly vylezie včelie potomstvo. Celé to trvá 21 - 24 dní. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky a z neoplodnených trúdy.
Trúdov - samčekov je v úli okolo 1 000, v júni až 3 000 a ich jedinou úlohou je oplodniť mladé včelie matky, prípadne vyhrievať a vetrať úľ. Nič iné. Po párení chudák trúd hynie. V jeseni a v zime včelstvo trúdy nemá, koncom leta ich robotnice z úľa vyženú a oni biedne zahynú.
Neoplodnené samičky - robotnice vykonávajú v úli všetku prácu. Na starosti majú vajíčka, larvy a kukly. Kŕmičky nakŕmia larvu asi 1 300-krát, čiže skoro každú minútu. Prinášajú do úľa nektár, vodu a peľ a uskladňujú ho v bunkách plástov. Strážia úľ pred votrelcami, upratujú, ochladzujú alebo zohrievajú ho.
Nie náhodou už prváci v škole dostávajú za dobré výsledky včielku. Včela je naozaj vzor usilovnosti. Nepozná odpočinok, ak nájde zdroj nektáru, vráti sa do úľa a zvláštnym tancom o tom informuje ostatné včely. Medzi zdrojom potravy a úľom vznikne potom premávka ako na diaľnici. Jedna včela denne vyletí 30 až 40-krát a navštívi asi 4 000 kvetov - asi 10 kvetov za minútu. Denne vylieta z úľa asi 10 000 včiel, ktoré navštívia až štyri milióny kvetov. Jeden výlet včely trvá asi 10 minút. Na jar lietajú do 800 metrov okolo úľa, v lete aj na 4km vzdialenosť. Vče-
la letí až 60km/h, pričom krídelkami urobí až 285 kmitov za sekundu. V lete vyletujú už o štvrtej hodine ráno, denne pracujú až sedemnásť hodín! Pokiaľ nevystúpi teplota nad 37 °C, vtedy už na pašu nevyletujú.
Včela spí, len keď je veľmi vyčerpaná, aj to len 10 až 20 minút, ináč pracuje so zápalom až do posledného dňa svojho života. Ich život je pomerne krátky. V lete sa dožije robotnica len päť týždňov, až sa na smrť uštve, zoderie prácou a zomiera so zničeným telom - ako sa na poriadnu včelu patrí.
Na prvý pohľad sa nám zdá, že najdôležitejší produkt včiel je med. Ale oveľa väčší úžitok ako med je opeľovanie. Hmyz a najmä včely sú najúčinnejšími opeľovačmi rastlín. Využíva ich hlavne poľnohospodárstvo a ovocinárstvo. Taktiež drevospracujúci priemysel. Včely plodiny neopeľujú, pravdaže, úmyselne, ale nechtiac, pri získavaní potravy. Živia sa totiž peľom a nektárom kvetov. Pritom na svojom chlpatom telíčku prenášajú peľové zrniečka z kvetu na kvet, a tak nám zabezpečia bohatú úrodu. Takže med je až na druhom mieste. A ani ten včela nevytvára pre náš úžitok. Včelár iba berie včelám ich zásoby, a tak sa priživuje na ich práci. Včeličky sa usilovne snažia, zberajú a zberajú a potom vysilením hynú.
Na to, aby nazberali včely 1kg medu, musia navštíviť až päť miliónov kvetov. Včielka vyciciava sladký nektár z kvetu cuciakom a v medovom váčku ho prináša do úľa. Tam ho odovzdá iným včelám a tie zase ďalším, čím sa nektár zmení na med. Ním kŕmia larvy. A včelárov.
Med je vzácna chutná potravina, pochutina i liek. Obrovský zdroj energie. Má rôznu farbu, podľa peľu, z ktorého je vytvorený, napríklad horský je veľmi tmavý. Mne najkrajšie vonia agátový a slnečnicový. Včelári - chovatelia získavajú od včiel aj vosk z plástov, využíva sa i materská kašička, peľ a propolis, ba dokonca aj včelí jed.
Úľ je vo vnútri zložitý, treba sa oň dôkladne starať a v čase núdze včielky prikrmovať cukrom. Treba liečiť včelie neduhy, odstraňovať škodcov. Je to náročný koníček. Včelí jed však zvyšuje obranyschopnosť organizmu pro-
ti mnohým chorobám, preto sú dlhoroční včelári aj v staršom veku vo vynikajúcej telesnej kondícii.
Žilinská organizácia včelá-
rov má 157 členov. Ich priemerný vek je 76 rokov. Najstarší, Ján Hollý má 92 rokov.
• Kolónia včiel každý rok vychová niekoľko nových matiek. Tesne pred vyliahnutím prvej stará matka a asi polovica robotníc vyletia z úľa ako roj, v ktorom je asi 30 000 jedincov. Prvá matka, ktorá sa v úli vyliahne, svoje sokyne usmrtí, aby mohla vládnuť sama. Toto vysťahovanie sa deje z nedostatku miesta. Matka tak zanechá svoju dcéru v úli, aby namiesto nej pokračovala v práci.
• Život je ku včelám krutý. Keď strážia úľ a pichnú žihad-
lo, to im vytrhne aj vnútornosti a zahynú. Keď vás včela bodne, nestláčajte postihnuté miesto, lebo sa ešte viac jedu dostáva do tela. Žihadlo treba odškriabať nechtom, potrite si miesto octom a priložte studený predmet. Pre niektorých ľudí je včelie bodnutie smrteľné, včelár sa však časom stane proti ich jedu imúnny.
• Včely sú inteligentný hmyz. Pokusne položili vo vzdialenosti päť metrov od úľa misku s cukrom. Včely ju našli a celý deň k nej lietali. Na druhý deň posunuli misku o päť metrov ďalej. Znova ju objavili. Keď na tretí deň šli posunúť misku zase o päť metrov, včely už na ňu na tom mieste čakali!
• Včela má päť očí, ale červenú farbu vidí len ako šedú. Zato vidí ultrafialovú, ktorú človek nerozozná.
