Zberateľstvo ako súkromné zhromažďovanie vecí jedného druhu poznali v starom Egypte, ale i Číne, Indii a Aténach. Niektoré zbierky boli prístupné aj verejnosti a mnohé sa stali základom dnešných múzeí a galérií. Cicero zbieral rukopisy, Goethe minerály, Roosevelt poštové známky a 53-ročný Augustín Chlebek zo Žiliny-Zástrania malé kalendáriky.
Kedy ste v sebe objavili zberateľskú vášeň?
Už v detstve som zbieral pohľadnice spevákov a hercov. Potom odznaky a vlajky. Teraz mám štyri deti a tie nezbierajú nič. Kalendáriky som začal zhromažďovať v roku 1989. Po prvom roku som ich mal 150, po druhom už 500. V tomto roku už mám 1 296 nových prírastkov.
Viete pri tom množstve, aké kalendáriky už vlastníte?
Väčšinou len na ne pozriem a hneď viem, či také mám. Ukladám ich v papierových krabiciach. Kalendáriky je veľmi jednoduché zaradiť, pretože na každom je, samozrejme, zobrazený letopočet. Mám ich podelené aj podľa rôznych sérií.
Odkiaľ získavate nové kusy?
Pravidelne každý rok od začiatku decembra do konca marca prejdem v Žiline aj sto kilometrov po firmách a predajniach a pýtam sa, či majú kalendáriky. Na mnohých miestach ma už poznajú. Niekde mi dajú jeden kus, inde aj päťdesiat - pre kolegov zberateľov. Veľkú radosť mám z výstav cestovného ruchu alebo z návštev v tlačiarňach. Ako každému zberateľovi, aj mne ich nosia všetci známi a príbuzní. Občas mi niekto venuje celú zbierku, keď ho to omrzí. Len mi je ľúto, ak ktosi povie, že takúto kôpku pred časom vyhodil.
Koľko zberateľov je na Slovensku?
Veľa je takých sviatočných, tajnostkárov. Správni zberatelia by si mali medzi sebou vymieňať. Spolupracujem takto s desiatimi kolegami zo Slovenska, Čiech, Poľska a Ruska. Ja pošlem 300 kusov, oni mne 300 kusov. Stretávame sa aj na zberateľských burzách.
Čo všetko kalendáriky zobrazujú?
Všetko, na čo si len spomeniete. Od pohrebných služieb až po erotické salóny. Väčšinou slúžia na propagáciu vydavateľa. Dajú sa na nich nájsť tváre politikov, športovcov, rôzne zvieratá, kvety, autá, hrady... Tento rok som si dal vytlačiť už štvrtý kalendár formou mojej vizitky, na ktorej je motív Zástrania, kde bývam.
Sú vždy vyrobené len z papiera?
Väčšinou áno, ale mám aj zopár plastových, kovových alebo sú vytlačené na drevenej dyhe. Rozmery majú rôzne, tie najmenšie z Považskej Bystrice merajú 6x4 cm. Ľudia nosia kalendáriky v peňaženkách, preukazoch, v aute. Majú ich pod sklom na stole. Ženy si v nich značia "svoje dni" a niektoré sa dajú použiť aj ako pravítko.
Ktorý kúsok považujete za najvzácnejší?
Najväčšiu radosť som mal z môjho najstaršieho kalendárika. Je z roku 1949. Z toho roku mám len jeden exemplár. Cením si však aj niektoré kuriozity, ktoré boli vytlačené omylom a dnes sú raritou. Napríklad minulý rok predávali v Žiline kalendár so šesťdňovými týždňami - bez nedelí. Vydali už aj kalendár, kde mal január 39 dní. Nie všade na zemi majú rok ako u nás. V niektorých krajinách platia aj iné - miestne letopočty. Židia majú rok 5764 a Budhisti 2547. V Číne by mal byť rok 4641. Vo svojej zbierke mám zastúpené všetky svetadiely.
Aký kalendárik by vás najviac potešil?
Rád by som získal nejaké spred roku 1957, tie mi chýbajú. Také staré zatiaľ nemám, no napriek tomu mi moja zbierka poskytuje dlhé hodiny zábavy, potešenia i poučenia.
