Aj príroda
bola k nemu štedrá.Bol to fe-
šák,akému široko-ďaleko nebo-
lo páru.Len rozumu mal akosi
pomenej.Dievkam sa však pá-
čil a,ako sa vraví,mladosť –
pochabosť.Každá bola pyšná,
keď jej dvoril.Mohol si vybe-
rať.V jeho veku to bol ve u bo-
hatý repertoár,o čom svedčili
aj čiarky na posteli v ubytovni.
Až az Ka olova samoľúbosť
utrpela.Čiernooká osemnásť-
očná Táňa,ktorá práve prišla
do fi my obiť,Ka ola odmiet-
la.„Však ja ťa dostanem,“ po-
vedal si,najmä keď Ka olova
partia po neúspešných poku-
soch nešetrila posmeškami.„Ty
amatér,cez tento múr neprera-
zíš,“často si ho doberali kama-
ráti.Ka ol však nemal v úmys-
le vzdať sa,a stávka bola hoto-
vá.A pretože slovo obí muža,
zosnoval svoj plán.Vedel,ako
sa dostať do ubytovne dievčat.
Napokon,mal už svoje skúse-
nosti.Raz okolo polnoci prišiel
nehlučne na tretie poschodie.
Bol vyučený zámočník,a pre-
to mu nerobilo problém otvoriť
Táninu izbu.Vedel,že býva sa-
ma.Márna však bola jeho sna-
ha presvedčiť dievča k činu po
dobrom.„Buď už konečne ticho,
lebo ti jednu vrazím!“Ako pove-
dal,tak aj urobil.
Odpor dievčaťa bol však väč-
ší,ako predpokladal,a o to
väčšia bola jeho agresivita.Zra-
zu však zistil,že Táňa nejaví
známky života.Zbabelo ušiel.
Keď sa prebral zo šoku,mož-
no ho začalo h ýzť svedomie.
V anných hodinách sa vybral
k ubytovni a čakal,čo sa bude
diať.Nemusel dlho,zakvíli si-
rény a o chvíľu už Táňu na
nosidlách odvážali do nemoc-
nice.„Žije,“ uľahčene si vydý-
chol.Táňu zachránili,jej dieťa
však už nie.Bola totiž štvrtý
mesiac tehotná a práve v ten
osudný deň oznámila na praco-
visku,že sa bude vydávať.„N -
vedel som a nechcel som,“ bolo
jediné,na čo sa Ka ol zmohol
pri súdnom pojednávaní.
! Eva ERTLOVÁ